utorok 31. októbra 2017

Drsne o nežnom, nežne o drsnom / Peter Broy

Dvojkniha, ktorá vám prinesie nový pohľad na svet mužov a žien. Zábavná a výstižná kategorizácia oboch pohlaví, pomocou ktorej nahliadnete do psychiky opačného pohlavia a pomôže vám nájsť odpovede na neobjasnené správanie vašej vysnívanej polovičky.

Nie tak dávno som dostala správu s veľmi zaujímavou ponukou. Bola to pre mňa výzva so všetkou úprimnosťou, pretože knižka, ktorú mám zrecenzovať nie je literatúrou, ktorú vyhľadávam a celkovo som si nevedela predstaviť, ako jej obsah zhrniem slovami a objasním vám o čo ide. Knižku vydalo vydavateľstvo Inotaj, ktoré dielo popisuje ako najlepšiu knihu, ktorú kedy vydalo. Mala by obsahovať ľahký štýl, inteligentný humor a mnohé myšlienky...


O čom vlastne je? Drsne o nežnom a nežne o drsnom je akoby zhrnutie celkových ženských, či mužských vlastností. Ženy, či muži sú zhrnutý do kategórii na základe vlastností a každý typ má svoju typickú charakteristiku, ktorú sa snaží autor v diele objasniť. Aby bolo všetko prehľadné a po poriadku, kniha sa skladá z dvoch častí.

I. Drsne o nežnom
Ženy sa delia na základné typy a nimi sú: 
  • Femme fatale (fatálna žena)
  • Vamp
  • Sivá myška
  • Aktivistka Greenpeace alebo Slobody zvierat
  • Striga
  • Materský typ - žena v domácnosti
  • Vedec - feminista
  • Problémovka
Neviem, či je so mnou niečo zle, ale každopádne, ani v jednom type som sa nenašla :D. Musím priznať, že trocha sa mi nepáči takéto škatulkovanie a nemyslím si, že na ženu stačí jedna kategória podľa ktorej sa správa. Zrejme každá z nás má nespočetné množstvo vlastností na ktoré nestačí jedna definícia. No keď to vezmem s humorom (čo by som aj mala), tak sa to dá brať s nadhľadom. 
Taktiež je to fajn, ako humorná priúčka pre hanblivých mužov, pretože autor nielen že charakterizoval každý jeden typ, ale následne i popisuje, ako spoznáte o ktorý typ ide. Aké správanie je pri takejto žene bežné a ako rozlíšite napríklad Femme fatale od Vamp. 


II. Nežne o drsnom
Podľa názvu druhého dielu možno znie, že muží dostanú o niečo menej kritiky a ich charakterizovanie nebude také prísne, no opak je pravdou. Je to vo veľmi podobnom duchu, ako pri príučke o nežnom pohlaví. Taktiež vás tu čaká celkové rozdelenie do základných typov a následne charakteristika o jednotlivých mužoch. Ako sa delia?
  • Rekordér
  • Fanúšik - Hráč
  • Podnikateľ - Narcis
  • Vodca - Manipulátor
  • Technik - Modelátor
  • Poľovník - Rybár - Hasič
  • Maliar - Bohém - Revolucionár
  • Vedec - Teoretik
  • Roľník - Hospodár
  • Šľachtic - Aristokrat

Je mi hlúpe priznať to, ale ani táto charakteristika mi neprišla správna a presná. Ako my ženy, tak aj muži patria do viacerých skupín s odlišnými povahami a vlastnostiami. Nedá sa ich zaškatulkovať. Takže naozaj nedokážem túto knižku brať inak, ako humorne s účelom čítania pre zabavenie. Určite by som ju nevnímala, ako návod i keď obsahuje množstvo rád. Na každého človeka platí niečo iné. 

Autor však má naozaj ľahký a svieži štýl písania a jemný humor, ktorý využíva sadne mnohým. Pri čítaní si skvele oddýchnete a prídete na iné myšlienky. Je to niečo iné, originálne a myslím si, že pre mnohých z vás by bolo čítanie tejto knižky, tak ako aj pre mňa "vyjdenie zo svojej komfortnej zóny", no myslím si, že prečítaním nič nestratíte. Pokiaľ sa zaujímate o vlastnosti, typy ľudí a celkovo psychológiu (?) alebo sa chcete jednoducho zabaviť na rozdieloch medzi nežným a "drsným" pohlavím je to dobrá voľba. Nerecenzuje sa mi to jednoducho, pretože obvykle recenzujem knižky, ktoré majú príbeh a dej, no ako som spomínala... Je to niečo iné.

Pokiaľ vás knižka zaujala, zakúpiť si ju môžete na tejto adrese. Na stránke sa môžete dozvedieť viac, ako o autorovi, tak aj o knižke.
Majte sa krásne :)!

nedeľa 29. októbra 2017

"The town was paper, but the memories were not" | Paper Towns

Autor: John Green
Vydavateľstvo: Bloomsbury Publishing PLC
Rok vydania: 2013
Počet strán: 305

Quentin Jacobsen has always loved Margo Roth Spiegelman, for Margo (and her adventures) are the stuff of legend at their high school. So when she one day climbs through his window and summons him on an all-night road trip of revenge he cannot help but follow. But the next day Margo doesn't come to school and a week later she is still missing. Q soon learns that there are clues in her disappearance ...and they are for him. But as he gets deeper into the mystery - culminating in another awesome road trip across America - he becomes less sure of who and what he is looking for. Masterfully written by John Green, this is a thoughtful, insightful and hilarious coming-of-age story.

“It is so hard to leave—until you leave. 
And then it is the easiest goddamned thing in the world.”

Rozhodla som sa, že ešte dnes, či sa mi to páči alebo nie, musím dokončiť recenziu na moje milované Papierové mestá. Pociťujem únavu, čo vôbec nie je dobrý "doprovod" k písaniu, no som odhodlaná a verím, že to zvládnem.
Musím a každopádne mi ani nič iné nezostáva, takže poďme na to.

*Okay včera som zaspala - pokus č.2*
Som strašne šťastná, že vás môžem privítať pri tejto recenzii, pretože je to ďalšia zo súdku čítania v angličtine. Je to znamenie, že som sa nevzdala a stále odhodlanie pokračujem a snažím sa. Spočiatku som sa bála, že aj keď som zvládla prečítať Charlieho malé tajomstvá v AJ, neznamená to nič a ešte stále ma to môže opustiť a nechám to tak. Potom som však prečítala A Monster Calls a popravde ide to už nejak samé. Konečne sa dostávam do stavu, kedy mi to čítanie príde prirodzené a neuvedomujem si cudzí jazyk. Je to neskutočne výborný pocit a mám z toho priam destkú radosť. Nečakala som, že to pôjde tak dobre, no som šťastná, prešťastná a už teraz sa teším na ďalší príbeh.

“Margo always loved mysteries. And in everything that came afterward, I could never stop thinking that maybe she loved mysteries so much that she became one.”

Musím uznať, že zatiaľ som mala šťastie na knižky, ktoré som si vybrala. Vždy sa snažím vyberať sústredene, znalecky a s rozumom :D. Je to však proces, ktorý ma baví a užívam si ho. Charlie bol jasná voľba. Príbeh poznám veľmi dobre, čítala som to v slovenčine a film som videla veľmi veľakrát v angličtine. Volanie netvora bol tiež krok na istotu, pretože z ohlasov som čítala, že angličina je tam jednoduchá, nuž a Mestá... To isté, ako Charlie. Môj odpor k novodobým dabingom a záľuba pozerať filmy v pôvodnom znení mi zrazu príde, ako veľmi výhodná vlastnosť. V mnohom mi to pomáha pri čítaní, teda presnejšie v porozumení.

Nuž, ale ako sa mi páčili samotné Mestá? Zrejme vám to je jasné už hneď od začiatku. Bola to, ako príležitosť zaľúbiť sa do nich odznova. Tento príbeh mi je veľmi blízky a už od prvej chvíle, čo som ich čítala krátko po ich vydaní v slovenčine som sa do nich bezhlavo zaľúbila. Film, ktorý sa podľa mňa vydaril moju lásku iba prehĺbil a knižka, ktorú práve recenzujem ma iba utvrdila. Viem, že mnohí ľudia Greenovu tvorbu veľmi nemajú v láske a všeobecne sú názory na jeho príbehy dosť rozpoltené. Ja osobne som jeho fanúšik a v jeho knižkach si vždy nájdem to svoje. Mám rada štýl jeho humoru, písania a celkovo mi, ako autor veľmi sadol.

Paper Towns sa delia na tri časti, pričom každá ponuka celkom iné dobrodružstvo. Ani za svet by som vám nedokázala povedať, ktorá je najlepšia, pretože každá ma svoje čaro. No tretia, posledná ma vie vždy schuti rozosmiať. Milujem tam zrejme každý jeden úsek a myslím, že aj práve vďaka tomuto nápadu sa vo mne zrodila túžba zažiť road trip.

Popravde ťažko sa mi vyjadruje slovami, ako veľmi sa mi to páčilo, pretože keď milujem asi každú vetu z knihy, nemám k tomu tým pádom veľmi, čo povedať.
No čo sa mi napríklad páčilo viac, keď si porovnám originál v angličtine a slovenský preklad?

  • Žiadne Benove ŠŤANDY, ale "Honeybunny". To znelo milionkrát znesiteľnejšie a lepšie.
  • Žiadna prezývka Quentina v štýle Kvéčko, ale normálne, jednoduché "Q".
  • Tak, ako aj v predchádzajúcich prípadoch anglických knižiek, ktoré som zatiaľ čítala sa mi citáty páčili oveľa viac a zároveň na mňa oveľa viac zapôsobili a dotkli sa ma. Viac ma nútili zamyslieť sa.
  • Hlášky zneli vtipnejšie a vlastne aj boli vtipnejšie...
“Peeing is like a good book in that it is very, very hard to stop once you start.”

Pokiaľ uvažujete, že by ste chceli začať čítať knihy v angličtine, tak Paper Towns sú dobrou voľbou. Angličtina nie je veľmi náročná a pokiaľ príbeh poznáte v zmysle, že ste to už napríklad čítali v preklade alebo ste videli film, tak by nemal byť žiadny problém. Ja som si čítanie užila a ako som už zrejme spomínala aj v predchádzajúcich recenziách... Najlepšia rada, ktorej sa držím a pomáha mi, je neprekladať si každé slovíčko, ktorému nerozumiem. Skrátka čítam ďalej a význam pochopím z celku :).

“As long as we don't die, this is gonna be one hell of a story.”

streda 25. októbra 2017

Keď objavíš nečakane... | Osem hôr

 Originálny názov: Le otto montagne
Autor: Paolo Cognetti
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: ODEON
Rok vydania: 2017
Počet strán: 248

„Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa; je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom.“

Pietro je chlapec z mesta, plachý a samotár. Jeho matka pracuje ako zdravotná asistentka v poradni na okraji Milána. Otec je chemik vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž, ktorý sa každý večer vracia domov plný hnevu. Pietrových rodičov spája spoločná vášeň: spoznali sa v horách, zamilovali sa do seba v horách, v horách, na úpätí Troch lavaredských štítov, sa dokonca zobrali. Hory ich navždy spojili aj počas prežitej tragédie a súčasné Miláno ich napĺňa len ľútosťou a nostalgiou. Keď na úpätí hor¬s¬kého masívu Monte Rosa objavia dedinku Grana, cítia, že tu nájdu pokoj pre svoju dušu. Pietro tu trávi všetky letá a práve tu sa aj spriatelí s rovesníkom Brunom. Tak sa začínajú ich roky bádania a objavovania medzi opustenými domami, mlynom a strmými horskými chodníkmi. V tom období Pietro začína chodiť na túry aj so svojím otcom, čo bolo „asi to jediné, čo kedy od neho dostal a čo sa najviac podobalo na vzdelanie“. Pretože hory sú poznanie, pravý spôsob života, Pietrovo ozajstné dedičstvo – a to ho aj po dlhých rokoch odlúčenia opäť zblíži s Brunom.
Osem hôr je príbeh o priateľstve medzi dvomi chlapcami, neskôr medzi dvomi úplne odlišnými mužmi – dobrodružná cesta zložená z útekov a pokusov o návrat k ustavičnému hľadaniu cesty k sebapoznaniu.

...

Veľmi, ale naozaj veľmi som váhala, keď som si vyberala príbeh Osem hôr spomedzi noviniek Ikaru. Knižky z edície Odeon mám rada, no dá sa pri nich ľahko popáliť. Zväčša to nie sú knihy pri ktorých by si vaša myseľ mohla oddýchnuť a buď si ich skrátka zamilujete alebo to nefunguje a vy s tým nemôžete nič urobiť. V poslednom čase nemám ľahké čitateľské obdobie a tak by mi nejakým spôsobom ťažšie čítanie asi nepadlo moc dobre. Váhala som, uvažovala... No niečo ma v tomto prípade neskutočne lákalo a našepkávalo mi, aby som to riskla. Turistika nie je môj obor, no i tak som cítila akýsi prísľub, že táto kniha mi môže dať niečo viac.

A dala. Už dlho som sa nestretla s tak výborným štýlom písania. Autor si ma získal už od úplného začiatku. Po prvej vete sa mi v hlave odvíjal "film" a prežívala som príbeh, ktorý mi bol cudzí, netypický, no užívala som si každý jeden úsek. Popravde ani neviem, ako by som vám slovami popísala jeho písanie. Je to ten typ, kedy už od začiatku viete, že ste sa stretli s majstrom slova. Človek od ktorého by ste chceli počúvať príbehy za chladných nocí a nezáleží na tom, či by išlo o desivé historky alebo jednoduché spomienky z detstva, príbehy zo života. Všetkým slovám vie dať váhu a riadky, ktoré píše majú život. Celý jeho život a skúsenosti dokázal dokonale zachytiť, oživiť spomienky a preniesť ich k čitateľom.

Spočiatku autor popisuje svoje detstvo a počiatok silného priateľstva. Bruno čoskoro spoznáva kamaráta Pietra, ktorý je v mnohých smeroch celkom odlišný, no medzi chlapcami sa zrodí priateľstvo, ktoré nezničí, ani diaľka, odlúčenie, či roky. Spoločne dospievajú a učia jeden druhého množstvo vecí. V pokoji môžeme sledovať situáciu aj v rodine Bruna. Je vidieť, že autor mal veľmi zlváštny vzťah k svojmu otcovi, ktorý sa snažil chápať snáď po celý zvyšok života. Jeho otec bol preňho záhadou o ktorej vedel jedinú vec a to lásku k horám. 

Osem hôr nie je typickou knižkou. Aspoň pre mňa nie... Nikdy by som nečakala, že mi príbeh ponukne tak veľa. Je ťažké popísať, aké krásy sa ukrývajú medzi týmito stránkami. Po celý čas príbeh popisuje iba bežný život. Nič viac, nič menej, no od Paula by ma pravdepodobne bavilo a držalo v "zažratí" do čítania pravdepodobne aj čítanie telefónneho zoznamu. Od neho by som skrátka dokázala prečítať čokoľvek. Želám si viac kníh, ako je táto, avšak cítim, že žiadna nedokáže docieliť atmosféru a autentickosť, ktorou ovplýva dielo Cognettiho. Knižku vám môžem naozaj len a len odporúčam. Zažijete pri nej úsmevné chvíle, oddýchnete si, prídete na iné myšlienky a skutočne sa zamyslíte nad vecami, ktoré sú významné, ale aj nie... Za prečítanie určite stojí.
Som neskutočne šťastná, že ten malý hlások v mojej hlave zvíťazil a dala som tomu šancu. Prišla by som o veľa.


Moje hodnotenie:

utorok 24. októbra 2017

Prefíkané bájky / John & Caitlin Matthews

Originálny názov: Trick of the Tale
Autori: John Matthews, Caitlin Matthews
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: Stonožka
Rok vydania: 2017
Počet strán: 96

Objavte svojrázny svet prefíkancov, prešibaných zvierat, ktoré svojimi schopnosťami a trikmi balamutia ostatné zvieratá okolo seba, aby tým samy niečo získali. Niekedy vyhrajú, inokedy im zas ostatní prejdú cez rozum, no musíte sa mať vždy na pozore pred ich šibalstvami. Každý z týchto príbehov, zozbieraných zo všetkých kútov sveta, oživujú pozoruhodné ilustrácie Tomislava Tomića, prekypujúce humorom a prepracovanými detailmi.

Iba ťažko viem slovami vysvetliť prečo som si naposledy vybrala z dielne Ikaru knižku bájok. Možno som si spomenula na dávne časy, kedy som ako dieťa hltala príbehy zvierat, ktoré ma vždy niečo naučili a nad ktorými som sa musela zamýšľať. Vždy som si svietila v noci lampičkou, pretože som už dávno mala spať, no príbehy a osudy zvierat ma zaujímali natoľko, že som si toto pravidlo veselo porušovala každú jednu noc.


Keď som v ponuke od Ikaru zazrela túto knižku, pocítila som náhlu potrebu prečítať si ju. Páčili sa mi ilustrácie a povedala som si, že tým nemôžem nič stratiť. Vnímala som to, ako dobrý nápad, pretože dostala som akoby šancu oddýchnuť si od ťažkých románov, či čohokoľvek iného a áno... vrátiť sa do detských čias. Mnohé bájky sú skutočne krásne a myslím si, že človeku neuškodia, ani v dospelosti. Bola som zvedavá, čo mi prinesú spomínané, nové Prefíkané bájky.

Asi to nebudem moc naťahovať... Spočiatku som bola celkom spokojná. Na tvári mi pohrával úsmev a bolo to jednoducho fajn. Páčilo sa mi, že každá bájka je niečim špecifická pre určitú oblasť/krajinu a tak môžete zistiť pôvody príbehov. To vnímam, ako veľké plus.
Problém je v tom, že čím ďalej som čítala, tým menej sa mi samotné bájky páčili. Ku koncu som sa musela do čítania nútiť a celkovo to pre mňa nebolo nejakým spôsobom zaujímavé. Neviem možno je to aj vekom. Možno bolo hlúpe čakať, že sa mi budú bájky páčiť rovnako, ako v detstve, no mám pocit, že to nie je úplne tým.

Samozrejme našli sa tam aj veľmi pekné príbehy. Zaujímavé a poučné, no mnohé mi jednoducho nesadli. Chcem však povedať, že toto je čisto iba môj názor a som presvedčená o tom, že každý človek ich bude vnímať inak. Predovšetkým sú to príbehy určené mladším čitateľom a tam by nemal byť žiadny problém. Je to niečo iné, originálne... Mnohé bájky sa ani neponášali na také tie typické s ktorými sa zvykneme stretnúť zvyčajne. A klamala by som keby poviem, že v knihe neboli prekrásne ilustrácie. Doslova to bola radosť dívať sa.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

pondelok 23. októbra 2017

FALL TIME COSY TIME BOOK TAG

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Po nekonečne dlhom čase vás veľmi rada vítam pri najnovšom TAGu do ktorého ma nominovala Veronika z blogu Bookish Friendship.
Kedysi, prakticky na začiatkoch blogu som TAGy písala veľmi rada, no časom som túto činnosť akosi opustila. Popravde dlhý čas som ani nenarazila na žiadny, ktorý by ma zaujal, no to neplatí o tomto prekrásnom, jesennom, ktorý som si pre vás pripravila ♥.
Len tak na úvod... Pevne verím a dúfam, že mi odpustíte fotky, ktoré vyzerajú viac než jesenne, skôr zimne. Tento fakt som si uvedomila, až keď som dofotila a vtedy som už nemala srdce meniť ich, pretože mi prirástli k srdcu. Snáď ich dokážete vnímať univerzálne, ako ja :)).

1. Crunching Leaves: The world is full of colour. Choose a book that has reds, oranges and yellows on the cover.
Ako prvé mi ihneď napadli Búrlivé výšiny, aj keď pri nich nie je iba obálka plná farieb, ale i príbeh poskytuje rozmanitú škálu udalostí. Je to jeden z mojich najobľúbenejších príbehov, ktorý si ma podmanil už od prvej chvíle svojou pochmúrnou atmosférou a tienistými stránkami. Drozdovo nie je miesto, ktoré by sa dalo nazvať krásnym, útulným, či hrejivým, no i tak sa tam vždy rada vraciam a spoznávam príbeh hrdinov, ktorých osudy sú prepletené navzájom.

2. Cosy Sweater: It's finally cold enough to wear warm, cosy clothes. What book gives you the warm fuzzies?
Nikdy nezabudnem na príbeh Malých žien. Na neskrotnú Jo v ktorej som našla veľa vlastností, ktoré vlastním spolu s ňou. Na láskavú Beth, rozvážnu Meg a Amy. Prežila som s nimi prekrásne dobrodružstvá a často som sa s nimi ocitla na miestach, ktoré len tak ľahko nezchádzajú z mysle. Nezáleží na tom, či to bola rozkvitnutá lúka alebo jednoducho rozhovor v zasneženú, zimnú noc pri teple z krbu. Je to prekrásny príbeh, ktorý svojim spôsobom dokáže človeka v mnohom poučiť. Počas čítania mi to dalo veľa a už od momentu, odkedy som dočítala sa neviem dočkať, kedy si knižku prečítam znova.

3. Fall Storm: The wind is howling and the rain is pounding. What's your favourite book or genre to read on a stormy day?
Jana Eyrová! Atmosféra z príbehu sa mi dokonale hodí na takýto typ dňa. Čím upršanejší, tým lepší...
Ale po čase mi napadol aj skvelý Trinásty príbeh od Diane Setterfield, ktorý žiaľbohu nevlastním, no rozhodne mám časom v pláne knižku vlastniť v zbierke :).

4. Cool, Crisp Air: Which cool character would you want to trade places with?
Anna zo zeleného domu. Je to tá najlepšia hrdinka pod slnkom. Jej prístup k životu, optimizmus, pohľad na svet a myšlienky ma dokážu prekvapiť dodnes (nezáleží na tom koľkokrát som ich počula). Veľmi rada by som sa niekedy v mojom živote stretla s Annou. Zašla sa s ňou prejsť na všetky tie krásne miesta v Avonlea. Stretla jej dôvernú priateľku Dianu a najmä Gilberta. Avonlea je miesto, ako stvorené zo sna. Annu som začala čítať, ako dieťa, ale túžba žiť v tejto dobe a na mieste, kde Anna... Prežiť všetko, čo ona... Tento sen nikdy nevymizol ♥.

5. Hot Apple Cider: Choose an under hyped book that you want to see become the next biggest, hottes thing.
*Dúfam, že som túto otázku pochopila dobre.* Sem by som určite zaradila Slečna Brontëová píše o láske od Juliet Gael. Bola som šokovaná, keď som po dočítaní zistila, že nie je známa, tak ako by mala byť nielen na Slovenku, ale aj v zahraničí. Nechce sa mi tomu veriť! Nikdy som sa nestretla s tak originálnym, prepracovaným a úžasným príbehom. 

6. Coats, Scarves, Mittens: The weather turned cold and it's time to cover up. What's the most embarrassing book cover you own that you like to keep hidden from the public?
Milujem knihy od V.C.Andrewsovej, ale väčšina tých obálok je naozaj na zaplakanie...

7. Pumpkin Spice: What is your favourite comfort food in the fall season?
Fuu popravde musím priznať, že ma nenapadá žiadne konkrétne jedlo. Určite mám zrejme slušnú spotrebu koláčikov, napr. nejakých jablkových perníkov alebo tak, no inak ma nenapadá. Skôr je pre mňa typické piť kávu a čajíky. Vždy chodím do kaviarní extrémne často, no jeseň mi na to príde, ako stvorená. A potom ešte potrebujem mať v izbe svoju obľúbenú sviečku od Glade s vôňou škorice a jablka, ale to platí aj pri zime.
ALE keď už spomínam typické veci. Veľmi rada by som vás navnadila na seriál, ktorý sa k jeseni dokonale hodí. Je to nové spracovanie Anny zo zeleného domu, ktoré sa nie tak celkom drží knihy, no i tak je to prekrásny príbeh a skvelé spracovanie.

8. Warm, Cosy Bonfire: Spread the warmth. Who are you going to tag?
Rada by som nominovala Dany z blogu Danys books, Simu z Daydreamer's world, Knihomoľku Bleise a Reading with Lucy
Budem rada, keď sa zapojíte a teším sa na vaše články :)♥♥♥!

sobota 21. októbra 2017

Chcem sa zastaviť | Na rázcestí....

Ahojte moji milí čitatelia!
Neplánovala som písať tento článok a nemala som v úmysle povedať, ako sa v poslednom čase skutočne cítim, no v dnešné nové ráno, ako si tak sedím, premýšľam a počúvam jesennú hudbu sa moje prsty akosi samé rozhodli otvoriť blogger a začať písať.
Nič konkrétne. Len písať. Pocity. Myšlienky.
A také veci...
Popravde v článkoch som nikdy nebola dobrá a myslím, že sa to veľmi nezmenilo dodnes. Je pre mňa ťažké pospájať svoje myšlienky do slov, ktoré si vzápätí prečítate vy... Je celkovo ťažké povedať svoje myšlienky nahlas. Slová v mysli sú krechké, osobné, no keď sa dostanú na povrch vedia vyvolať búrku. Myslím, že raz som čítala, že slová sú tou najväčšou zbraňou ľudí. Alebo niečo v takom zmysle a je to pravda. Jedno slovo vás dokáže urobiť šťastným alebo vás prinúti plakať. Slová majú moc.
Možno však záleží aj na konkrétnych ľuďoch, ktorí slová vyslovia...

V poslednom čase sa cítim stratene. V niektorých momentoch hľadám samú seba. Skúšam nové veci a zároveň sa snažím nájsť všetko, čo ma robilo šťastnou dodnes. Snažím sa spomenúť na všetky veci, ktoré som kedy milovala. Cítim sa akoby som stála na križovatke alebo sa rozhodovala nad niečim dôležitým. Nemám smer, ktorým by som sa mohla vydať. Nemám stereotyp, ktorý by som chcela prežívať. Stojím na mieste, všetky udalosti okolo mňa prehrmeli a ja zrazu neviem čo s tým. Som strašne zmetená z ľudí, z tohto sveta a najmä sama zo seba.
Som zmetená vo svojom osobnom živote, no odráža sa mi to aj v mojej blogovej činnosti. A vlastne aj v čítaní ako takom.
A práve o tom chcem písať práve teraz.

Blogujem už dlhé štyri roky. Znie to smiešne, pretože štyri roky sú v podstate iba smietka počas celého života, no i tak keď si predstavím celý ten čas a všetky moje začiatky, tak mi to príde ako doba na ktorú môžem byť hrdá. Úprimne nečakala som, že mi to vydrží tak dlho, aj keď pravdou je, že som nečakala ani len to, že niekedy začnem...
Nikdy som sa neobzerala okolo. Tešila som sa z prítomných momentov. Tešila som sa z ponúk od vydavateľstiev a autorov. Hromadila som knihy, obklopovala som sa nimi. Čítala som celé dni. Mala som svoj stereotyp, ktorý spočíval v tom, že som prečítala knihu, zapísala si ju a potom som automaticky písala recenziu. A bola som šťastná. Vážne som bola...
Ale viete čo? Mám pocit, že toto všetko ma oberá o radosť z čítania.
V poslednom čase ma blogovanie oveľa viac stresuje, než robí šťastnou. Už to nie je ako kedysi, keď som sa s vami delila o pocity a články som písala s chuťou. Teraz skôr riešim termíny, čítam pretože musím a predovšetkým neustále nestíham. Milujem svoje spolupráce. Nechcem aby to teraz znelo tak, že blogujem iba pre ne, no za ten čas ich už nevnímam iba takým tým bežným neosobným spôsobom, no spoznala som v nich skvelých ľudí, ktorí sú už svojim spôsobom dlhou súčasťou môjho života. Každú spolupracá si veľmi vážim, no v poslednom čase mám chuť zakričať dosť. Viem, že si za to môžem sama a asi logicky si poviete, že to je môj problém, keď si naberiem kníh viac než vládzem, no je to komplikované. Je to dlhý proces, kým som sa dostala do tohto stavu...
Kníh si už ani neberiem tak veľa, ako predtým. Uvedomujem si, že to nemôžem preháňať, no okolo tohto všetkého je toho viac...
Mrzí ma, že nemôžem čítať, čo chcem. Niekedy by som sa rada iba jednoducho zadívala na svoju knižnicu, vytiahla si knižku a strávila pri nej popoludnie.
Možno by som rada naletela do kníhkupectva, kúpila si knižku, ktorá by mi padla do oka a strávila pri nej zvyšok dňa.
Rada by som čítala dookola Harryho Pottera, či iné obľúbené príbehy.
Chcela by som zažiť pocit, že keď mi napadne nejaká knižka a dostanem na ňu chuť, môžem po nej siahnuť a hodiť všetko za hlavu.
Pravdou je, že nemôžem.

Keď som bola mladšia, čítanie bolo mojou najobľúbenejšou aktivitou na celom šírom svete. Viem si vybaviť pocity, ktoré som prežívala. To zvláštne, magické nadšenie pre objavovanie nových, nepoznaných svetov. Každá knižka mi otvrárala brány do nových svetov a dávala mi možnosť prežiť niečo nové.
Myslím, že momentálne sú pre mňa všteky brány zatvorené.

Chýba mi to nadšenie, ktoré som vždy cítila. Chýba mi nejaký zmysel...

Je ťažké to pochopiť a popravde vám vôbec neviem popísať, ako sa cítim. Čítam si článok, ktorý vám plánujem "ponúknuť" a všteko mi príde hlúpe a hysterické. "Prečo neukončí spolupráce, keď sa jej nepáči? Prečo neskončí s blogom? Čo tak pauza?"... Logika tu asi nepomôže.

Nechcem skončiť s blogom, pretože nech teraz cítim čokoľvek, zažila som oveľa viac šťastných chvíľ, než tých zlých odkedy píšem... Taktiež nechcem ukončiť spolupráce, pretože verím, že si musím nájsť iba nejaký nový spôsob fungovania. Bolelo by ma zahodiť všetky možnosti a veci, ktoré mám rada. Pauza by sa mi zrejme naozaj zišla, no viem, že v mojom prípade by mi skôr uškodila.
Neviem, čo chcem docieliť tým, že vám o tomto všetko píšem a neviem, ako chcem pokračovať, no viem, že chcem späť svoju lásku ku knihám. Chcem trochu zastať a mať šancu otočiť sa za príbehmi, ktoré som prečítala.

Príde mi nesprávne, keď som dovolila to, aby vec, ktorá ma má robiť šťastou a ktorú som vždy nadovšetko milovala, ma začala stresovať a urobila som si z nej povinnosť.
Čítanie sa pre mňa nikdy nemalo stať povinnosťou, písanie to isté.

Verím však, že toto všetko nejak prehrmí. Potrebujem zmenu, to je jasné... A ja skrátka verím, že keď dokážem zmeniť všetko, čo mi prekáža. Keď sa na chvíľu zastavím, tak opäť pocítim šťastie, ktoré potrebujem.
Mrzí ma, že vás zaťažujem s nezmyselnými myšlienkami a v podstate som vám týmto nič nedala, no snáď ma niekde v kútiku duše chápete a držíte palce.
Ďakujem vám za všetko a ďakujem, ak ste článok prečítali až do konca.
Majte sa krásne!

nedeľa 8. októbra 2017

4.Blogové narodeniny | Súťaž ♥

Ahojte moji najmilší čitatelia! Vítam vás pri dnešnom článku, ktorý sa už časom stal pevnou tradíciou a z ktorého mám obrovskú radosť :)!
Štyri roky! Štyri krásne roky, ktoré som prežila s vami a s vašou podporou.
Je to klišé. Všetko, čo poviem tak bude zrejme znieť, no je to pravda a tak nemám na výber.
Pred štyrmi rokmi by som v živote nikdy neverila, že mi to vydrží tak dlho. Blog som si založila úplnou náhodou, bez očakávaní, či minimálnych znalostí. Písala som príšerne, no z každej "recenzie" som mala priam detskú radosť a tak som sa posúvala po kúsočkoch vpred.
Prvý rok bol za mnou. Naučila som sa veľa nového, svojim spôsobom som sa zlepšila a pomaly som začala spoznávať množstvo nových ľudí. Získala som spolupráce, pričom väčšina mi ostala dodnes. Blog mi ponúkol neskutočné množstvo skúseností a zážitkov. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa raz ocitnem napríklad na YOLi pikniku, čo bol jeden z najkrajších letných zážitkov. Spolupráca s Ikarom je teraz opäť o niečom inom. Viem s kým komunikujem, spoznala som ľudí, ktorí sú zlatí, milí a priateľskí. A na zrazoch som zas spoznala ľudí, ktorí sú ako ja, čo vie naozaj potešiť. Priateľstvá, ktoré som počas týchto štyroch rokov nadobudla nezanikli, no vydržali dodnes za čo som vďačná.
Blog ma naučil veľa vecí. Zlepšila som sa. Aj keď asi nikdy nebudem so sebou spokojná na 100%, cítim, že to písanie už svojim spôsobom ide a cítim sa istejšie. Rozšírila sa mi slovná zásoba, nebojím sa vyjadrovať k literatúre a uznávam... Tak troška som si rozšírila obzory a veru viem byť v poslednom čase prieberčivá v tom, čo čítam O:).
Nie je to jednoduché. Aj keď sú všetky tieto faktory skvelé, niekedy mi to dáva zabrať. Neraz som mala chvíle, kedy som uvažovala, že s týmto všetkým skončím a vrátim sa k čítaniu pre radosť. Neteší ma, keď beriem písanie/čítanie, ako povinnosť. Keď ma stresujú neprečítané stránky, no nie preto, že by ma trápilo, že nemám čas a chcela by som, ale preto, že nestíham termíny a podobne... No vždy si pripomínam všetky dobré veci, ktoré za to stoja a o ktorých som vám povedala. To že mi blog prekáža v jednom momente, neznamená, že zlé obdobie neustúpi a nepocítim opäť obdobie v ktorom si uvedomujem, prečo mi na tom, tak veľmi záleží. Je ťažké nezabudnúť, že z niektorých vecí mám radosť a milujem ich, pri všetkom naokolo, no zatiaľ sa mi to vždy podarilo, či už s pomocou okolia alebo seba samej. Nedokážem si predstaviť, že by som ukončila túto etapu, pretože je ešte veľa vecí o ktoré som sa s vami nepodelila a veľa vecí, ktoré s vami môžem zažiť a predovšetkým chcem. Zabila by som niečo, čo milujem a to by bola najväčšia chyba v mojom živote... Zo začiatku by som možno bola spokojná skrz čas, ktorý by som získala, no potom by som si to uvedomila a ľutovala by som. Pomáhate mi aj vo chvíľach, kedy o tom možno, ani neviete.
Štyri roky sú dlhý čas. Keď si predstavím svoje 13 ročné ja a terajšieho človeka, takmer dospelého, píšucého pre vás... Ja a tento kútik, ktorý som pre vás vytvorila dospievame spoločne, ruka v ruke.


Súťaž
Ďakujem vám za všetko. Za každý komentár, odber, podporu... Za každý jeden moment ♥.
Chcela by som sa vám poďakovať, aj niečim, vďaka čomu moju vďaku pocítite :D a tak som sa rozhodla usporiadať súťaž. Verím, že knižka si nájde svoj nový domov a príde do dobrých rúk...

Aké sú pravidlá?
  • Súťaž platí iba pre súťažiacich so slovenskou doručovacou adresou (čo ma veľmi mrzí :/ )
  • Musíte vyplniť formulár
  • Trvá od dnešného dňa, čiže od 8.10. do 11.11.
  • Výhercu vyberiem na základe formulárových odpovedí (ak to bude nerozhodné, budem losovať)
Čo dodať... Držím vám palce a ešte raz vám za všetko ďakujem. Všetci ste výnimoční, skvelí a úžasní ľudia bez ktorých by som nefungovala už po veľmi krátkom čase.



pondelok 2. októbra 2017

A Monster Calls | Alebo druhá anglická knižka ♥

Autor: Patrick Ness, Siobhan Dowd
Vydavateľstvo: Walker Books Ltd
Rok vydania: 2015
Počet strán: 240

Conor has the same dream every night, ever since his mother first fell ill, ever since she started the treatments that don't quite seem to be working. But tonight is different. Tonight, when he wakes, there's a visitor at his window. It's ancient, elemental, a force of nature. And it wants the most dangerous thing of all from Conor. It wants the truth.

“But what is a dream, Conor O'Malley? the monster said, bending down so it's face was close to Conor's. Who is to say that it is not everything else that is the dream?” 

Nevzdala som sa a v čítaní anglických knižiek poctivo a s radosťou pokračujem. Po prvotnom nadšení z The Perkf of Being a Wallflower som sa bála, že ma to po chvíli pustí a ďalšie knihy budem iba odkladať na "neskôr". Nepustilo :). Popravde dodalo mi to novú chuť do čítania a neskutočne ma baví, ako si týmto spôsobom rozširujem obzory, vychádzam zo svojej komfortnej zóny a užívam si priam detskú radosť z každej prečítanej vety. Nečakala som, že ma môže čítanie v inom jazyku natoľko pohltiť a vlastne nečakala som ani len to, že budem schopná zvládnuť ho, no ono to ide. A musím uznať, že každá jedna myšlienka, slovo, či význam sa mi dokážu pod kožu dostať oveľa viac, než skrz preklad (i keď prekladateľov máme nadmieru šikovných!)

Druhú anglickú knihu som sa snažila vyberať s rozumom. Chcela som príbeh, ktorý napríklad dobre poznám, čítala som ho už (prípadne videla film), stretávala som sa s citátmi a podobne... Povedala som si, že to, že sa mi podarilo prečítať jednu knižku ešte nič neznamená a nemôžem sa unáhliť. S radosťou som zistila, že Patrickovo Volanie netvora bolo výbornou voľbou. Vydanie som si takmer okamžite zamilovala. Bolo mi trošku ľúto, že v ňom chýbajú všetky tie úžasné ilustrácie, no keďže doma vlastním aj slovenské vydanie, nie je to až taký veľký problém. Obálka je prekrásna a človek sa na ňu dokáže dívať pekne dlhý čas. V podstate sa riadi heslom "V jednoduchosti je krása." 

“Don't think you haven't lived long enough
 to have a story to tell.”

Čítať som začala v jeden upršaný, pochmúrny deň, keď som cestovala domov vlakom. Bola som celá vymrznutá, na okná bubnoval dážď a vo vzduchu bolo cítiť jeseň v plnej sile. Aj keď som skoro nestihla vlak a počasie nebolo práve ideálne, cítila som sa výborne, pretože takéto počasie má cez všetky negatíva svoje čaro. Po chvíli som vytiahla knižku a s chuťou som sa pustila do príbehu. Stránky sa mi otáčali samé. Ani nie za hodinku som mala za sebou prvých štyridsať strán a autor ma mal omotanú okolo prsta. Neregistrovala som cudzí jazyk, iba som čítala, čítala a čítala. Ak som aj niečomu nerozumela, zafixovala som si radu, že sa nad tým netreba pozastavovať a tak aj bolo. Význam som si čoskoro uvedomila z ostatných slov a napokon som nejak pochopila/naučila sa aj slovíčka, ktorých význam mi bol neznámy, ak sa v príbehu vyskytovali často.


V nasledujúcich dňoch som mala málo času a odrazilo sa to aj na čítaní. Stratila som dobré tempo. Čítalo sa mi to pomalšie a každú stránku som si uvedomovala až príliš... Málinko som mala väčší problém aj s jazykom a porozumením, no zas nebol to žiadny extrém. Myslím si, že za toto naozaj môže, ako som už spomínala čas a vyťaženosť. Chvalabohu, čoskoro som sa z toho dostala a vrátila sa späť do stavu, kedy bol príbeh mojou druhou realitou. 

Patrick Ness vytvoril niečo neskutočné. Je to síce nápad Siobhan Dowd, no práve on vdýchol príbehu život tým, ako sa s ním popasoval. Ešte nikdy v celom svojom živote som sa nestretla s ničím podobným. Príbeh tak jednoduchý, komplikovaný, krásny a smutný zároveň... Milujem pasáže v ktorých monštrum rozpráva Conorovi príbehy. Po druhýkrát som sa nad nimi snažila zamýšľať ešte viac, no aj tak ma dokázali zasiahnuť a prekvapiť, ako predtým. Neprekážalo mi, že viem, ako sa bude príbeh odvíjať, pretože štýl písania bol natoľko skvelý, že si udržal moju pozornosť, pripútal si ma k sebe a mne nezáležalo na ničom inom než na aktuálnom diani. Užívala som si každý jeden moment. Neviem čím to je. Naše preklady, aspoň väčšina z nich, sú vydarené a myslím si, že ponechať autorov štýl sa prekladateľom viac menej darí. Avšak za nič na svete ma preložené myšlienky nedokážu strhnúť tak veľmi, ako keď si ich prečítam v originály. Každá jedna mi dáva väčší význam. Viac ma zasiahne a to na tom celom milujem snáď najviac.

A Monster Calls vám môžem jedine odporúčať. Je to prekrásny príbeh, kde sny môžu byť skutočnosťou. Kde pravda je najťažšou vecou na svete, no prináša pokoj. V príbehu nie je nič zlé alebo dobré. Všetko má dve strany... Asi nikto nevystihol život, tak presne ako Patrick Ness.

“You do not write your life with words...
You write it with actions. What you think is not important. 
It is only important what you do.”