sobota, 26. augusta 2017

Na rozhraní dvoch svetov / Michal Škombár

Autor: Michal Škombár
Vydavateľstvo: Elist
Rok vydania: 2017
Počet strán: 220

William už neraz myslel na samovraždu, ale komu to nepreblesklo hlavou ešte ani raz v živote? Nemôcť nikdy zaspať je darom aj prekliatím zároveň. A týmto handicapom bol na planéte obdarovaný každý ctihodný občan. Ako malý býval William nesmierne šťastný, že nemusí vykonávať tú čudesnú činnosť, o ktorej netušil, že kdesi v hĺbke stále existuje. No keď ste starší a morený v práci deň čo deň, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba. Nemusieť pohnúť ničím na svojom tele. Spánok sa ho snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako to spraviť. Nepoznal postup. Túžil aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit voľnosti. Po dovŕšení toho najlepšieho veku, dvadsať rokov, mu vpichli pod kožu tekutinu. Tá zastavila jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby. Rodiny, ktoré žili v manželstve takmer už veky, neboli obmedzené na počty detí. Krajina však nebola napriek tomu nikdy preľudnená, za čo mohli hlavne samovraždy, vraždy, neplodnosť, zrútenie sa, čo nakoniec opäť viedlo väčšinou len k samovražde. Všetko vyzeralo na oko prekrásne. Počatie nového života sa tu zakaždým rovnalo veľkému zázraku a bolo hodné aj bujarej oslavy.

Ten čas poriadne letí. Ani by mi nenapadlo, že od momentu, kedy ma prvýkrát oslovil Michal Škombár ubehli už dobré dva roky. Jeho prvotina, Druhá šanca, bola od neho prirodzene mojou prvou prečítanou knihou. Bolo to netradičné čítanie. Akčné, no s veľmi sympatickým hlavným hrdinom a niektoré úseky mali skvelú priateľskú atmosféru. Dej plynul rýchlo a neustále sa tam niečo dialo. Nebol to žáner, ktorý bežne vyhľadávam, ale na moje prekvapenie sa mi to páčilo.

O nejaký čas sa mi dostalo do rúk pokračovanie, ktoré bolo oproti jednotke o čosi tenšie, no prekvapilo ešte viac. Mišo využil faktory na ktorých príbeh založil a potom ich úplne prevrátil. Zničil zaužívané tradície a preskúmal nové zákutia sveta, ktorý vytvoril. To sa mi na tom veľmi páčilo. Mohol pokračovať klasickým rozuzlením, no v tomto príapade to, akoby posunul na ešte vyšší level a prekonal svoju vlastnú hranicu.

Popravde som šťastná za deň, kedy sa Mišo ozval, pretože nielen že sa mi do rúk dostali viac, ako zaujímavé príbehy, ale získala som aj prakticky nového kamaráta, ktorý ma neprestáva udivovať, či inšpirovať svojim prístupom k životu, odhodlaním a postrehmi. Myslím, že viacerí z nás by na jeho mieste podľahli negatívnym myšlienkam a zanevreli by na život, no Mišo svoj hendikep nevníma. Nemôže sa hýbať, no ani to ho nezastavilo v písaní príbehov. Píše ich svojským spôsobom pomocou myši a ja vážne obdivujem, ako sa vynašiel. On je doslova dôkazom toho, že všetko je možné, keď človek chce. 

Na jeho najnovšiu knižku som sa tešila už dlhší čas. Nepamätám si presne, kedy to bolo, ale od momentu, ako som si prečítala prvú kapitolu ubehlo "pár" chvíľ. Ukážka, ktorú som mala možnosť vidieť ma  nadchla. Páčil sa mi nápad. Celkovo nový svet, s novými tvárami a novými pravidlami. Aké by to bolo, keby sme nemuseli spať? Keby sme mali viac času, no mechanicky by sme prežívali deň za dňom. Prinútilo ma to aspoň na chvíľu sa zamyslieť a bola som zvedavá, čo všetko sa v príbehu udeje.


Ako som už spomínala. Je to skvelý nápad/námet s ktorým by sa dalo neskutočne pracovať. Ponúka obrovské množstvo možností a poskytuje šancu na priam fantastický, dychberúci príbeh. Mišov štýl písania mám rada. Ak aj v jeho prvej knižke mal problém s prehnane veľkým množstvom opisov, ja osobne som to nezaregistrovala a neprekážalo mi to. Tu však musím priznať, že som bola mierne sklamaná. Mala som obrovské očakávania. Predstavovala som si snáď tisíc možností... Naozaj s tým nápadom sa dalo poriadne vyhrať, lenže ono sa to zrejme vôbec neodvíjalo podľa mojich predstáv. 

Všetky spomínané skvelé faktory v anotácii mi tam jednoducho chýbali. To, že ľudia nespia som si uvedomila asi až niekde v polke knihy, až tam sa to spomenulo. Taktiež som nezachytila nič o nešťastných ľuďoch, ktorí by sa snažili vziať si život zo zúfalstva. Takmer vykonaná samovražda hlavného hrdinu mi prišla, tak zvláštne nárazová. Skrátka akoby bolo všetko v poriadku, usmieval sa a iba zrazu z hodiny na hodinu sa pokúsil ukončiť svoju existenciu. 

Nebolo to pre mňa uveriteľné. Nedokázala som sa ponoriť do tohto sveta a knižka ma žiaľ bohu dlhší čas nedokázala strhnúť. Nebolo to zlé, ale myslím, že predchádzajúca autorova séria mi k srdcu prirástla viac. Na všetko som sa pozerala iba, ako nestranný pozorovateľ. Na postavy som sa nenaviazala a tak ma v niektorých momentoch moc netrápil ich osud. Nedokázala som sa s nimi zžiť, či si ich nejakým spôsobom obľúbiť. 


Malo to však aj dobré momenty. Mám rada humorné poznámky, ktoré si Mišo nevie odpustiť, čo je len a len dobré. Zaujalo ma aj zvláštne puto, ktoré bolo cítiť medzi hlavným hrdinom a neznámou ženou, ktorú jedného dňa spozoroval. William ju nepoznal a ani ju nikdy predtým nevidel, no i tak cítil, že jeho život je prepletený s touto neznámou osobou. Párkrát som premýšľala nad tým, akú úlohu tam môže táto žena hrať, no netušila som.

Čo sa mi na knihe veľmi páčilo bol koniec. Nechápte ma zle... Uvedomujem si, že to asi neznie pekne, lenže nemyslím to tak. Ku koncu autor vymyslel rozuzlenie, ktoré by som nečakala, ani vo sne. Úplne ma to šokovalo a iba som ostala s otvorenými ústami. Mala som viac teórii, no ani jedna sa mi nepotrvdila, keďže toto sa nedalo očakávať. Koniec vyvoláva množstvo otázok nad ktorými si lámem hlavu, avšak stále niesom o nič múdrejšia. Je škoda, že vám nemôžem prezradiť, čo mám na mysli, pretože o tomto by som sa rada porozprávala... 

Nebola to zlá kniha, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že tak skvelý námet sa dal spracovať lepšie. Z anotácie som sa o tomto svete dozvedela viac, ako zo samotnej knižky, čo je škoda... No i tak to bolo príjemné čítanie a fajn dobrodružstvo. Ako som už spomínala, koniec si ma získal a zaujal ma. V podstate toto mi príde, akoby to bola Mišova prvotina a Druhá šanca s Pravou tvárou prišli až po nej. Ktovie možno bola chyba aj vo mne. Pri čítaní vie veľa spraviť aj momentálna nálada. Verím, že sa nájdu ľudia, ktorým sa to bude páčiť :). Ja Mišovi opäť ďakujem, že mi umožnil prečítať si niečo iné, nové, neokukané... A teším sa na jeho ďalšie knihy. Verím, že sa ešte máme na čo tešiť.

Moje hodnotenie:


Nezabudnite si pozrieť book trailer :)!

piatok, 25. augusta 2017

Prvá kniha v angličtine | The Perks of Being a Wallflower

Autor: Stephen Chbosky
Vydavateľstvo: Simon & Schuster Ltd
Rok vydania: 2015
Počet strán: 240

Charlie is a freshman. And while he's not the biggest geek in the school, he is by no means popular. Shy, introspective, intelligent beyond his years yet socially awkward, he is a wallflower, caught between trying to live his life and trying to run from it. Charlie is attempting to navigate his way through uncharted territory: the world of first dates and mix-tapes, family dramas and new friends; the world of sex, drugs, and The Rocky Horror Picture Show, when all one requires is that perfect song on that perfect drive to feel infinite. But Charlie can't stay on the sideline forever. Standing on the fringes of life offers a unique perspective. But there comes a time to see what it looks like from the dance floor.

Sedím. Premýšľam. Uvažujem. Zúfam... Druhýkrát sedím pri tejto recenzii-článku a niesom o nič múdrejšia, než na prvýkát. Človek si povie, respektívne podvedome čaká, že recenzia na knižku, ktorú má veľmi rád sa napíše pomaly sama. Malo by byť jednoduché vymenovať dôvody pre ktoré daný príbeh milujem a malo by byť jednoduché nájsť tie správne slová, keďže časom som ich použila neúrekom. Viete čo? Nie je.
Zrejme začínam veriť tomu, že negatívnu recenziu napíšete ľahšie.
Ani za svet neviem vyjadriť svoje pocity. Mám pocit akoby som každú vetu ťahala, ako z chlpatej deky, no sľubujem... Budem sa snažiť. Chcem, aby ste vedeli, že túto knihu si musíte prečítať a že príbeh toho ponúka veľa. Takže držte mi palce. Ideme na to.

“So, this is my life. And I want you to know that I am both happy and
 sad and I'm still trying to figure out how that could be.”


Už veľmi dlhý čas som túžila začať čítať knižky v angličtine. Čítala som snáď milión článkov a rád, ako s tým začať. Obzerala som množstvo titulov, ktoré by mohli byť tými pravými pre dobrý začiatok. Mala som plán, no i tak som toto všetko neprestávala neustále odkladať. Keď som sa raz dávnejšie aj donútila vziať do rúk Paper Towns od Johna Greena... po chvíli som ich opäť odložila. Totižto vôbec som sa nevedela začítať a celé to na mňa pôsobilo, tak zvláštne. Nevedela som sa do toho dostať a teraz už viem v čom som robila chybu. Takmer neustále som si prekladala väčšinu slov a nad všetkým, čomu som nerozumela som sa pozastavovala na dlhší čas. Mohla som si za to skrátka tak troška sama.

Začínam byť na seba pyšná, že som na to, po nie najlepšiom začiatku nezanevrela. Nedávno prišla konečne tá správna chvíľa... Odhodlane som nabehla na moju milovanú stránku Book Depository, vybrala si vydanie Charlieho malých tajomstiev a takmer bez dychu objednala svoju vyvolenú knižku. Priznávam, že som bola nadšená. Nevedela som sa dočkať, kedy táto kráska dorazí a popravde dobre, že som  neodpočítavala sekundy. Ono je to celkom dosť dlhá doba, kým vám kniha dorazí, no aspoň som sa mala na čo tešiť a moje nadšenie neustále vzrastalo.

“This moment will just be another story someday.”



Charlieho som si vybrala z hneď niekoľkých dôvodov. Čítala som knihu v slovenskom preklade a videla som film naopak v originálnom znení. A to hneď niekoľkokrát viď milión. Uznávam, že film patrí k mojim veľmi veľmi obľúbeným a dokázala by som ho pozerať stále dookola. Ak má nejaký príbeh vydarené filmové spracovanie, tak je to určite Charlie. Herecké obsadenie je perfektné a celé je to úžasné. Nuž a keďže som už vedela film pozerať pomaly z pamäti bez tituliek, tak som si povedala, že s knihou by to mohlo fungovať.

Áno vedela som, že to bude asi najlepšia možnosť, ale úprimne nečakala som, že to pôjde veľmi dobre. Stále som si pamätala ten nepodarený pokus s Paper Towns a celkovo som si myslela, že sa mi to bude čítať zle. V angličtine niesom úplne zlá, ale zas nič svetoborné to nie je a na čítanie som sa dovtedy moc necítila.
Aaale... Ono to išlo 💖. A išlo to lepšie, než by som si dokázala predstaviť. Ak aj bol začiatok rozpačitý, bolo to chvíľkové, pretože okamžite som bola akoby vo filme a tešila som sa z každej jednej vety.

“I would die for you. But I won't live for you.”

Držala som sa rady neprekladať si každé jedné slovíčko a tak som iba plynule čítala. Ak som aj nerozumela nejakému slovíčku, zvyšok vety to doplnil a význam som si uvedomila. Vôbec to nebolo také zlé. Na prvýkrát som nevládala prečítať veľa, no stále som sa zlepšovala a z toho som mala veľmi dobrý pocit. Na ďalšie dni som zvládala, tak 50 strán. Keď som bola unavená, nevládala som si už tak podvedome prekladať významy v hlave a tak som to radšej vždy odložila, no cez deň, či s energiou to bolo úplne o inom. Čoskoro som zabudla, že čítam v cudzom jazyku, úplne som sa naň prepla a iba som čítala, čítala a čítala. Nezamýšľala som sa, pomaly som si už ani neprekladala do slovenčiny. Skátka a dobre... šlo to ako po masle.

Nechcem sa hrať na odborníka. Uvedomujem si, že aj keď som túto knižku zvládla, nabudúce to nemusí ísť tak hladko. Ale viem, že som sa zbavila strachu ohľadom čítania v angličtine a viem, že som si začala troška veriť, čo nie je zlé. Ba naopak :).

“We accept the love we think we deserve.”

Predovšetkým ma teší, že som objavila to čaro. Tajomstvá môjho milovaného Charlieho na mňa vždy strašne pôsobili a zakaždým vo mne zanechali obrovský dojem. Tak, ako napr. v Na vine sú hviezdy, Hazel milovala svoju knižku a tvrdila, že to je jediná kniha, ktorá chápe, aké to je mať rakovinu bez žiadnych prikrášlení a pod... Príbeh Charlieho je zas snáď jediná kniha, ktorá chápe, aké je to byť tínedžerom. Aké je to byť mladým, na pokraji dospelosti. Autor vykreslil všetky pocity, momenty, obavy a predstavy... Od Stephena Chboskeho by som prečítala snáď aj telefónny zoznam. Ešte nikdy som nenašla autora, ktorý by mal nadomnou takú obrovskú moc. Jeho slová sú, ako zaklínadlá. Príbeh je pomaly, ako jedna veľká báseň.

Vždy som to milovala, no keď som si prečítala všetky autorove myšlienky a objavila jeho pravý, neprikrášlený štýl písania, ktorý sa určite v niečom v preklade aspoň minimálne stratil, zamilovala som si to ešte viac, než je možné. Keď som to čítala, ani som nedýchala. Svet okolo mňa prestával existovať a neustále som sa zamýšľala nad Charlieho úvahami. Charlie je nevšedná postava. Svojská a v podstate strašne nevinná. Milujem jeho pohľad na svet, pretože on skutočne vidí a chápe.
V angličtine to malo skutočne obrovské čaro a ja vám môžem túto knihu len a len odporúčať. Myslím, že vám  nedokážem poriadne popísať, aké krásne a výnimočné čítanie to bolo.
Angličtina nebola, tak náročná, ako som sa obávala, takže ak tiež uvažujete o čítaní v angličtine, tak sa pokojne môžete pozrieť na The Perks of Being a Wallflower.
Každý človek na svete by mal aspoň raz prežiť pocit nekonečna s Charliem, Patrickom a Sam. Postavy sa vám doslova vryjú do srdca.

“Things change. And friends leave. 
Life doesn't stop for anybody.”

nedeľa, 20. augusta 2017

Talent na vraždenie | Čo sa stalo Agathe Christie?

Originálny názov: A Talent For Murder
Autor: Andrew Wilson
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 320

„Na vašom mieste by som nekričal, pokiaľ nechcete, aby sa celý svet dozvedel o vašom manželovi a jeho milenke.“
Agatha Christie, ktorá sa vyberie do Londýna za svojím literárnym agentom, nastupuje na vlak a utrápená premýšľa o tom, že jej manžel má milostný pomer. Keď sa jej ktosi zľahka zozadu dotkne, stratí rovnováhu, no vzápätí ju niekto potiahne k sebe a zachráni pred prichádzajúcim vlakom... Tak sa začína hrôzostrašný reťazec udalostí. Jej záchranca však nie je nijaký strážny anjel, ale mimoriadne rafinovaný a manipulatívny vydierač.
„Vy, pani Christie, spáchate vraždu. No ešte predtým zmiznete.“
Lenže písať o vražde a spáchať ju sú dve úplne odlišné veci. Agatha musí využiť všetky svoje schopnosti a dôvtip, aby skrížila plány protivníkovi, odhodlanému využiť jej génia na vraždenie vo vlastný prospech.
Udalosti súvisiace so zmiznutím Agathy Christie v zime 1926 sú dobre známe – jej manžel sa dopustil nevery, 3. decembra po hádke zmizla a po desiatich dňoch ju našli v istom hoteli v Harrogate. Čo sa však dialo počas tých desiatich dní? Andrew Wilson sa chopil týchto faktov skutočne vynaliezavo a vo svojom románe Talent na vraždenie z nich utkal mimoriadne strhujúci a presvedčivý príbeh.


Musím priznať, že aj keď som v podstate fanúšik tvorby Agathy Christie o jej zmiznutí som vôbec nevedela. Nikdy som o tejto udalosti nepočula a už vôbec som nevedela žiadne podrobnosti, či fakty. Preto, keď mi prišla ponuka z Ikaru a zahliadla som Talent na vraždenie, veľmi som sa potešila. Anotácia znela zaujímavo a celkovo to na mňa spravilo dojem. Od detstva som milovala seriál v ktorom, ako hlavný hrdina hviezdil drobný Belgičan s dokonale upravenými fúzikmi a s prapodivnou charizmou. Dávno pradávno som si prečítala aj jeden román od tejto slávnej autorky i keď na názov si už nespomínam a tak som bola naozaj zvedavá, aké zvláštne tajomstvo táto žena skrývala.

Začalo to nevinne, ako bežný román. Christie mala doma problémy a jej nezhody v manželstve sa čoraz stupňovali. Jej muž mal milenku a keďže už bola v tom čase Agatha pomerne slávna, hrozilo, že z aféry jej manžela môže ľahko vzniknúť škandál, ktorému sa z celého srdca túžila vyhnúť. Navyše ani takáto zrada ju nedokázala prinútiť prestať manžela milovať a tak nešťastná a zabratá do myšlienok kráčala, ako aj v iné dni na vlak. Myslím si, že zrejme mnohokrát vo svojom živote ľutovala deň, kedy sa objavila na tejto stanici. Každopádne v momente, kedy od hrôzy pred blížiacim sa pádom pod vlak, kam ju sotil niekto neznámy, omdlela. Spustil sa vír udalostí, ktorému by sa istotne rada vyhla. Jej záchranca, muž, ktorý ju v poslednej chvíli zachytil nebol ani zďaleka dobrý človek, ako sa neskôr ukázalo.



No ak aj nie je dobrým človekom, žiaľ treba uznať, že je postavou, ktorá dokáže svojou zvrátenosťou čitateľa fascinovať. Táto osoba bola veľkým fanúšikom kníh od Christie, najmä jej najnovšieho románu. Jej knižky ho natoľko pohltili, až sa zžil s hlavnými postavami a dlhý čas premýšlal nad ich činmi. Premyslel si plán a bol hlboko inšpirovaný. Sám časom uznal, že má v hlave množstvo nápadov, no autor z neho nebude i keď by mohol... Predstavte si, že formu písania by si zvolil, ako nikto iní. Prečo písať príbehy na papier? Prečo svoje nápady nevštepiť do reality?
Asi vám nie je celkom jasné o čom je reč, no nemajte obavy. Dostávame sa k jadru celej veci...
Keď čítate knihy istotne sa vám stáva, že nadobudnete pocit, akoby ste boli medzi postavami, akoby ste to prežívali na vlastnej koži. Príbehy sú pre vás reálne pomaly viac, ako realita. Veľmi podobné pocity musí mať istotne aj autor. Jeho postavy sú, ako figúrky šachovnice, ktoré postupne posúva a tvorí ich osudy. Všetko ma v rukách a najmä rozhodnutia o udalostiach sú na jeho pleciach.
Osoba, ktorú som zmieňovala na začiatku sa rozhodla, že nápad, ktorý sa zrodil v jej hlave nezapíše na papier. Zapíše ho do duší, do reality. Vydieral Christie, aby spáchala vraždu s ktorou si on nechcel špiniť ruky. Nevedomú o nasledujúcich plánoch ju vyslal na neznáme miesto a postupne jej posielal pokyny. Fungovalo to, ako na princípe písania knižky, až na to, že všetko sa dialo podľa jeho predstáv i v skutočnosti. Ľudí vydieral a tak konali podľa jeho vôle. Jeho plány sa plnili. Príbeh sa tvoril.

Veľmi sa mi páčilo, ako tému spracoval samotný autor. Sadol mi jeho svieži a dobre čitateľný štýl písania. Knižka sa mi čítala skvele a dej mi ubiehal až neuveriteľne rýchlo. 320 strán som prečítala prakticky na posedenie. Autor zvolil viac uhlov pohľadu a tak sa to v deji postupne striedalo. Chvíľu som sledovala diane okolo Christie jej očami, následne aby mal čitateľ prehľad o pátraní polície, autor písal z pohľadu detektíva, ktorý mal pátranie na starosti a posledný pohľad bol mladej dievčiny Uny, ktorá začínala s povolaním novinárky a snažila sa vypátrať Christie na vlasnú päsť. 

Kniha mala zaujímavé postavy a každý z nás si tam môže prísť na svoje. Aj keď mi hlavný záporák nebol ani trocha sympatický, pár okamihov ma fascinovalo jeho zmýšľanie a to, akým spôsobom chce spáchať svoje zverstvá. Keď sa v budúcnosti dostanen k dielam Agathy, cítim, že na ne budem mať iný pohľad, než by som mala doteraz. Je to aj tým, že aj pohľad na samotnú autorku sa mi poriadne zmenil. Príde mi teraz oveľa reálnejšia, ľudskejšia...  Keď som sa do knižky púšťala, nečakala som, že sa mi bude až tak páčiť. Popravde nečakala som od nej vôbec nič, no milo prekvapila :). Je to také oddychové čítanie, ktorým nič nepokazíte. To nakoľko sa vám zapáči je už iba na vás.
Och a chválim obálku! I keď to by som nebola ja, keby ju nespomeniem.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok, 15. augusta 2017

Vesmír na pleciach | Keď vás zahrejú slnečné lúče a na tvári sa vám rozleje spokojný úsmev...

Originálny názov: Holding Up the Universe
Autorka: Jennifer Niven
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 392

Libby Stroutovú vraj každý dobre pozná – veď pred pár rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta. No nikto sa neunúva nazrieť jej do duše, aby zistil, kým naozaj je a čím si prešla.
Jacka Masselina vraj tiež každý dobre pozná. Je šarmantný, má štýl a vie, ako zapadnúť. No nikto netuší, že skrýva tajomstvo: trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nie je schopný rozoznávať ľudí. On sa však tvári, že je nad vecou a nikoho si príliš nepúšťa k telu.
Až kým nestretne Libby. Na začiatku ju Jack pred spolužiakmi kruto poníži a ona mu za to jednu strelí. Najprv na seba zazerajú, no neskôr príde čosi, čo nečakali... postupne sa medzi nimi rodí zvláštne priateľstvo. On začne obdivovať Libbinu odvahu, razantnosť a veľké srdce, jej sa zasa zapáči Jackov šarm, zmysel pre humor, oddanosť blízkym. Odkedy trávia veľa času spolu, už necítia takú osamelosť v duši. Jednoducho tak to je – niekedy stretnete človeka, ktorý vám obráti celý svet hore nohami.

Dodnes si pamätám, ako ma chytili Všetky skvelé miesta za srdce. Vyvolali vo mne obrovské množstvo emócii a po krátkom čase sa stali mojim obľúbeným príbehom ku ktorému som mala v pláne sa ešte určite vrátiť. Cez všetok smútok, či vedomie, že ma to dostane aj na desiatykrát som tušila, že táto knižka sa mi vryla do duše a už odtiaľ neodíde. Mnohí ľudia to cítili rovnako, ako ja. Taktiež ich kniha pohltila a napokon naplno dostala. No našla sa aj ďalšia skupina, ktorá z knižky až tak veľmi nadšená nebola.

Úprimne i keď to milujem, nedivím sa množstvu negatívnych recenzii, pretože autorka prakticky nerieši nič nové. Psychické choroby, odlišnosť, rakovina, smútok, smrť, šikana... Smutné, ale v ktorej YA knihe nenájdete podobný dej? Pohroma nastane, keď sa toto všetko dostane do jediného príbehu, ale...! Ide o to, ako to vie Jennifer Niven spracovať. Pokojne môže písať o klišé témach, ktoré tu už boli, sú a budú, no to ako vie do svojej tvorby vložiť srdce, kúsok seba a svoj pohľad na svet, to jej nikto nevezme. Záleží len na tom, či vám jej štýl písania sadne alebo nie.

Ak nie, tak sa zrejme príliš nezhodneme v mojom názore, no ak áno vítam vás pri tejto recenzii (samozrejme vítam aj "nefanúšikov" len viem, že sa skrátka s mojimi slovami nezžijete).
Na štýle písania Jennfier niečo je. Niečo tak strašne autentické, že vám je okamžite jasné o koho knihu ide. To niečo ma dokáže vždy paralyzovať, fascinovať a preniesť ďaleko, ďaleko... V jej knihách nájdete to ako vidí svet, jej pravdu a fantáziu. Odkryje vám kus zo svojho života, pretože jej diela sú založené na prežitej skúsenosti. Možno aj vďaka tomu je atmosféra, tak reálna. Možno preto robí s mojimi pocitmi to, čo potrebuje, pretože udalosti, ktoré prežívajú hlavné postavy sú napísané s tak obrovským citom, že to nedokáže ostať uväznené iba medzi stránkami. Jennifer je podľa mňa a z toho, čo cítim na jej knihách krásny človek. Jej osobnosť kričí z každého slova a z každej myšlienky.


Vesmír na pleciach bol spočiatku, ako každá bežná kniha. Čítalo sa mi to celkom fajn, príbeh príjemne ubiehal a veci sa diali. K hlavným hrdinom som nemala žiadne sympatie a nedokázala som sa s nimi zžiť, nie vtedy ešte nie... Avšak ako náhle som sa začítala už ma nič nezastavilo. Zbožňujem charaktery, ktoré autorka vytvorila. Áno Libby a Jack boli odlišní, tak veľmi ako sa len dá. Niekomu to príde silené, mne to prišlo krásne. Všetko postupne začalo dávať zmysel, ale o tom potom. Veľmi, ale naozaj veľmi sa mi páčila hlavná hrdinka Libby. Popravde na začiatku som nečakala, že si ju tak veľmi obľúbim. Nepôsobila na mňa, tak ako mala... No teraz musím uznať, že toto je hrdinka za ktorú som neskutočne šťastná. Ak sa niektoré dievčatá zžijú s knižnou hrdinkou, budem šťastná, ak to bude s Libbs, pretože toto je silná hrdinka, ktorá by mala byť v YA knihách. Reálna, s chybami a silná. Jej sila nespočíva v tom, že ako jediná dokáže zachrániť svet, zabíjať upírov alebo čokoľvek podobné a najmä nereálne. Jej sila pramení v každodennom živote. Má toľko chýb a nedostatkov s ktorými sa obrovské množstvo dievčat trápi a ktoré u mnohých spôsobuje depresie. No ide o to, ako si váži samu seba a uvedomuje si dôležité veci. Nielen v zmysle "nejde o výzor, dôležité je vnútro." Ide o to, ako sa dokáže vnímať krásne aj s nadváhou. Zbožňuje svoju osobnosť a nikdy sa nepoddáva hnusným rečiam druhých ľudí. Verím, že mnohé dievčatá sa v nej nájdu a ak im to pomôže budem z toho maximálne šťastná.

Bolo ťažké vžiť sa do života Jacka, ktorý nedokázal rozpoznať tváre ani vlastnej rodiny. Nedokázala som si predstaviť, že by do miestnosti vošla moja mama a nevedela by som kto to je. Nešlo to... No udivovalo ma, ako sa s tým postupne naučil žiť a ako zvládal každodenné situácie. Jack taktiež nebol ideálny človek, urobil veľa zlých vecí a ublížil ľuďom, no obľúbila som si ho preto, akým bežným a zároveň výnimočným človekom sa stal.

Milujem situácie, ktoré Jennifer vytvorila. Napríklad len keď hrdinovia sedeli v chladnom počasí na lavičke v parku, vo vzduchu bolo cítiť jeseň, rozprávali sa a ruky im hrial horúci nápoj, ktorý si pomaly chlipkali. Malo to čaro. Možno to vyznie divne, ale mám rada, keď sa v knihách objavia takéto bežné, avšak krásne veci. Sú to presne tie momenty, kedy sa človek cíti spokojne a šťastne. Nuž a keď má autor talent, dokáže vás do takých chvíľ preniesť a vy to cítite. Cítite vánok na tvári a paru z čaju, ktorá sa rozplýva do vzduchu.

Túto knižku vám rozhodne odporúčam. Tak ako aj Všetky skvelé miesta si našla miesto v mojom srdci a zamilovala som si ju. Tvorbu Jennifer Niven som si obľúbila ešte viac, než to je možné a skrátka odporúčam... Že sa vám to bude páčiť vám nemôžem zaručiť, to je iba na vás. Ako sa na to budete pozerať a ako to budete vnímať. No mne príbeh učaroval. Bolo to presne, ako opisy Libbs. Ako keď vás zahrejú lúče slnka a vám sa na tvári rozleje spokojný úsmev.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

nedeľa, 13. augusta 2017

Geek Girl: Rebelka / Holly Smale

Originálny názov: Picture Perfect
Autorka: Holly Smale
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 328

Hurá! Ide sa do Ameriky! Harriet je od radosti celá bez seba, keď im hlava rodiny oznámi, že ide pracovať do New Yorku. Už sa nevie dočkať, ako prevalcuje krajinu mrakodrapov, múzeí a žltých taxíkov. Veľmi dúfa a verí, že sa tam opäť stretne so svojím vysnívaným priateľom, supermodelom Nickom. Lenže – prekvapenie... Keď jej rodičia hovorili o New Yorku, mali na mysli jedno malé, nudné mestečko vzdialené asi dve hodiny vlakom od tohto veľkomesta. Návrat k modelingu by mal byť iba jej vedľajším rozptýlením. A preraziť v módnej metropole Ameriky, to bude asi riadna fuška...

Takto vám poviem... Netuším prečo to čítam. Netuším prečo som to vôbec začala čítať a prečo v celej tejto sérii pokračujem. Absolútne netuším prečo sa mi to páči a prečo sa to ľuďom páči všeobecne, keď z tohto tu by mala vyjsť katastrofa a nie dobrý príbeh, ale aj keď všetky tieto "netuším" vety popierajú zákony logiky, či čohokoľvek iného... Páči sa mi to. 

V poradí už tretí diel obľúbenej série Geek Girl od autorky Holly Smale nám opäť prináša nové dobrodružstvá so svojskou Harriet. Po Japonsku sa dostávame do New Yorku, ktorý Harriet neuvidí presne tak, ako si želala, ale to ešte neznamená, že si my čitatelia neužijeme pekné chvíľky v tomto prekrásnom veľkomeste. Páčilo sa mi do akého prostredia zakomponovala autorka príbeh tentoraz. Je to niečo iné a človek sa na knihu mohol pozerať znova z iného uhlu pohľadu.

Aj keď hlavné postavy zvyknú prechádzať zmenou, vývojom a postupne dospejú k správnemu názoru. Naša Harriet sa zas až tak moc nemení. Stále urobí chybu na každučkom mieste kde sa objaví. Nepoučila sa a vždy dôveruje ľuďom, ktorým nemá. Absolútne sa u nej nezlepšilo to, ako vie vnímať vecí úplne zle, pochopiť ich zle a potom z toho vznikne nedorozumenie.
Možno aj toto bolo problémom tejto knihy. Keď už čítate tretí diel série a hlavná hrdinka sa ani minimálne z ničoho nikdy nepoučila a keď urobí nejaký trapas/chybu seriózne v každej jednej kapitole (len tak na okraj tie kapitoly sú tak na dve, tri stránky), tak toho začnete mať postupne dosť. Už to prestane byť vtipné a dokonale viete predpovedať, čo následne pokazí, pretože už je vám to skrátka jasné... Všetkého veľa škodí a myslím, že autorka to už v niektorých momentoch dosť prepískla. Príliš na to tlačí a prestáva to mať svoje čaro. Všetci sme sa bavili na tom, ako vie Harriet všetko popliesť, no mne osobne to už prišlo moc. Jej správanie bolo chvíľkovo nelogické, situácie boli priehľadné a už si ma tak autorka nedržala, ako kedysi.

Asi to vyznie tak, že sa mi knižka nepáčila, ale to zas nie... Páčila sa mi. Len viem, že ak autorka bude v tomto pokračovať a bude tak veľmi preháňať, tak sa mi to nebude páčiť naďalej.
Je šťastie, že Holly Smale má pútavý štýl písania a aj krátke kapitoly vás udržia pri čítaní na dostatočne dlhý čas. Knižka je ideálna na oddychové čítanie. Zabavíte sa, vypnete a necháte sa uniesť. Mne osobne sa veľmi páčia postavy, ako napr. Harrietin otec, ktorý je také veľké dieťa. Wilbur s jeho pomenovaniami je tiež dosť zlatíčko, čiže ono stále tu sú veci, ktoré to celé zachraňujú. Nick je skvelá postava. Aspoň on dodáva Harriet dávku zdravého rozumu a je naozaj milý. 
Podľa mňa trojku veľmi zachránil aj koniec, ktorý sa vydaril a bol pekný. Aj keď frflem... Malo to svoje čaro a svetlé chvíle. A bolo ich dosť veľa :). Myslím si, že mladšej vekovej kategórii nebudú prekážať napríklad veci, ktoré mierne začínali prekážať mne.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

streda, 9. augusta 2017

Geniálna priateľka | Alebo strhujúci príbeh s hmatateľnou atmosférou, napísaný s geniálnou precíznosťou

Originálny názov: L'amica geniale
Autorka: Elena Ferrante
Vydavateľstvo: Inaque.sk
Rok vydania: 2015
Počet strán: 314

Neapol na konci päťdesiatych rokov. Dve dievčatá vyrastajú vo svete chudoby a násilia, v uzavretom vesmíre, v ktorom je nutné prispôsobiť sa, dodržiavať pravidlá a zvyky, byť ako ostatní. Dve dievčatá, od začiatku iné, k sebe nachádzajú cestu, až sa stanú neoddeliteľnými.
Elena je pekná a svetlovlasá. Učí sa, snaží sa každému vyhovieť, splniť, čo sa od nej čaká. Rebelantská Lila je tmavá zlá, ale nesmierne bystrá… priam geniálna. Nebojí sa nikoho a ničoho. Zo školy však odchádza pomáhať otcovi a bratovi v obuvníckej dielni. Naopak, Elena, ktorú podporuje učiteľka, pokračuje v štúdiu na gymnáziu ako deti z bohatších rodín, ktorých rodičia si to môžu dovoliť.
Dievčatá sa menia navonok aj vo vnútri, ich cesty sa rozchádzajú a znovu krížia na pozadí živej, ale temnej a drsnej neapolskej štvrte. A tie cesty ich vedú k dospelosti. Detstvo nezostáva bez následkov, bez spomienok na túženie a utrpenie.
Geniálna priateľka je portrétom dvoch nezabudnuteľných dievčat, ktorý Elena Ferrante vykresľuje s vášňou a nehou až do dna ich duše. Je to fascinujúci román. Freska z hluku, obrazov a farieb, poodchýlené okno do druhého sveta, do inej doby. Nezabudnuteľný príbeh priateľstva.

Okolo Geniálnej priateľky sa nedávno strhol veľký ošiaľ, ktorý spustil vlnu pozitívnych ohlasov. Celý čas som to pomaly sledovala a uvažovala. Viete o tejto knižke som počula už podstatne dávnejšie na základe jednej skvelej recenzie. Od prvého momentu som vedela, že si ju musím prečítať. Bola som zvedavá, aké čaro je ukryté v písaní Eleny Ferrante. Túžila som vedieť, prečo práve príbeh o dvoch kamarátkach strhol toľkú pozornosť. Čítanie som odkladala veľmi dlhý čas, no konečne prišla tá správna kniha. 
Za to by som chcela poďakovaj internetovému kníhkupectvu MEGAKNIHY, ktoré mi knižku poskytlo, ako recenzný výtlačok. Geniálnu priateľku a mnoho iných skvelých kníh si môžete kúpiť na tejto adrese za viac, ako rozumné ceny :).


Nevedela som, čo od knihy čakať. Totižto anotácia, ktorá je uvedená vám toho o príbehu zas, až tak veľa nepovie. A to je dobre! Teraz vidím, že bolo veľmi dobré, ako som o príbehu nemala žiadnu predstavu a ani očakávania neboli nejak extra vysoké. Skrátka som sa nechala vtiahnuť do toho, čo príde.
Začiatok bol rozpačitý. Snažila som sa vidieť aj medzi riadkami, aby mi náhodou neuniklo to, čo chválili ostatní. Páčilo sa mi to, len to skrátka nebolo tak excelentné. To nič. Čítala som ďalej a postupne som prestala myslieť. Jedna stránka, druhá, tretia a postupne to so mnou išlo. Zrazu som si uvedomila, aké kratučké sú kapitoly, ktoré ma nútia čítať ďalej. Začala som byť zvedavá na to, čo sa udeje a fascinovalo ma sledovať neustále zmeny medzi Elenou a Lilou.

Bude to znieť ako poriadne klišé, no Elena a Lila sú asi, ako deň a noc. Elena je snaživá, múdra, priateľská a pôvabná. Lila je presný opak. Divoká, nepsútaná, neohrabaná, no aj tak má vzácne kúzlo, ktorým si vie ľudí podmaniť. Bez toho aby sa snažila ju ľudia vnímajú, vidia a počúvajú, čo hovorí. Nesnaží sa vydobiť si prvé miesto v triede medzi dobrými žiakmi, no i tak je v učení popredu a znalosťami by prekonala i starších žiakov. Je zvláštne popísať Lilu, ktorá aj v priebehu príbehu podlieha extrémnym zmenám, asi ako počasie. No je jednoduché povedať, že je výnimočná. Hrdinka, akú často nestretnete, s akou sa bežne nezoznámite.
Obľúbila som si obe dievčatá. Páčilo sa mi chvíľami akoby z diaľky pozorovať Lilu, no veľmi ma bavilo pozorovať príbeh z pohľadu Eleny (jej pohľad tvorí celú knižku, nestrieda sa medzi postavami).

Nevšedné postavy, ich vývoj a sympatie... To je všetko výborné, ale kde je to často spomínané úžasné kúzlo?
V autorkynom štýle písania. V jej talente. Bezpochyby. Teraz môžem povedať, že keby niekto predo mňa predložil telefónny zoznam, či postup ako si natrieť maslo na chlieb a písané by to bolo Elenou. Neváham a žeriem jej každé jedno slovo.
Ak sa vám zdajú byť opisy nudné, tak ona vás vyvedie z omylu. Má dar slova. Vie povedať pravdu, čistú a neprikrášlenú. Vy si možno predstavíte Neapol, ako krásne miesto, kde si môžete oddýchnuť. Vo svojom príbehu však opíše, že tak, ako môžu byť niektoré miesta krásne, hrdinky nežili na mieste, kde by to fungovalo jednoducho. Miesto na ktorom žili ovplyvnilo nejedného človeka a štýl života, pravidlá akými sa riadili boli priam na zaplakanie.

Pri čítaní som nevnímala realitu. Elena ma odniesla ďaleko preďaleko, kde som na nejaký čas prežila život, ktorý nebol jednoduchý. Myslím, že nedokážem popísať to, ako vás vie v jej príbehu odtrhnúť od vášho života. Ako náhle som sa začítala, tak pre mňa neexistovalo nič iné. Musela som čítať stále ďalej, pretože som potrebovala vedieť, čo sa tam udeje a krátke kapitoly ma v tom podporovali. Knihu som prečítala na posedenie a ani potom mi nestačilo. Stále chcem vedieť viac a neupokojím sa, kým nedostanem pokračovanie. Táto kniha vo vás dokáže vyvolať nespočetné množstvo pocitov, ktoré budú zmiešané od začiatku do konca. Budete sa cítiť, ako na kolotoči.
No jedno vám dokážem povedať s absolútnou istotou. Táto kniha stojí za prečítanie. Určite vám ju odporúčam a ak o tom uvažujete, tak si ju určite prečítajte.
Máloktorá kniha mi navodila doma takú silnú a pretrvávajúcu atmosféru.


sobota, 5. augusta 2017

Kráľovná v tieňoch / Sarah J. Maas

Originálny názov: Queen of Shadows
Autorka: Sarah J. Maas
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2017
Počet strán: 664

Celaena sa vracia do nenávideného impéria. Aby sa pomstila. Aby zachránila svoje kedysi mocné kráľovstvo a postavila sa zoči-voči tieňom z minulosti. Odkedy akceptovala svoje férske dedičstvo, už nie je najobávanejšou nájomnou vrahyňou Celaenou Sardothien. Teraz je Aelin Galathynius, dedička terrasenského kráľovského trónu. No kým sa zmocní trónu, musí bojovať. Za svojho bratranca - bojovníka ochotného za ňu položiť vlastný život. Za svojho priateľa - mladíka spútaného v temnom väzení. A za svoj ľud zotročený surovým kráľom, za ľud očakávajúci návrat kráľovnej.

Vidieť vývoj hlavnej hrdinky Aelin, od mladej nájomnej vrahyne, zlomenej väzenkyne, až po nebojácnu a nespútanú kráľovná má niečo do seba. V každej knihe prejde hlavná postava vývojom. Zmení svoje zmýšľanie, príde na nejakú životnú pravdu. No čím všetkým si prešla Aelin je niečo neskutočné. Dozrela, dospela a našla svoju osobnosť. Arogantná je neustále, sebavedomie jej tiež nechýba a v podstate má všetky odvary vlastností, ktoré na nej máme radi, no jej osobnosť sa naplno rozvinula a ako z človeka, z nej srší obrovská moc. Je to pravá vládkyňa, ktorá dokáže vládnuť ľuďom, vykonávať ťažké rozhodnutia a biť sa za spravodlivosť a svojich blízkych, až do konca. Nie je to typ panovníčky, ktorá by sa nechala zlákať mocou. 

Pri každom diely série Trón zo skla som si myslela, že lepšie to už nemôže byť. Autorka si nadstavila latku veľmi vysoko a nabudúce sa jej už nepodarí ju prekonať. Neviem, ako to Sarah robí, ale zakaždým iba ústa otváram, pretože vždy ma presvedčí o opaku. Každým dielom je to lepšie a lepšie. Spoznávame viac svet, ktorý je krutý, no mohol by byť krásny. Postavy sa nám stále viac otvárajú a sú nám už, ako priateľmi. Ich osud ma pri čítaní dokáže veľmi potrápiť. Prekážky, ktoré sa im kladú do cesty sú často až neúnosné. Niekedy dokonca premýšľam, že už nie je možné, aby to zvládli, no aj oni ma dokážu vždy prekvapiť. Spoločnými silami zabúdajú na svoje spory a bojujú bok po boku za lepší zajtrajšok a slobodu. 

Spočiatku sa mi knižka nečítala úplne bezchybne, pretože som na moje veľké prekvapenie zistila, že mám z minulého dielu, po dlhšej prestávne veľa výpadkov. Nepotešilo ma to, keďže pri mnohých menách som sa musela pozastaviť, respektívne aj udalosti dali zabrať mojej úbohej pamäti. No napokon som sa našťastie zorientovala. Ak tak, iba pár mien ma zaskočilo cca v polke knihy, no inak to už išlo naozaj v poriadku. Ja sa ani nedivím, že som pozabudla, keď sa tam udeje tak veľa vecí a kým sa vydá ďalší diel, tak ubehne minimálne pol roka+.

Ja ani neviem, čo povedať. Nemám tomu, čo vytknúť. Taktiež nevidím zmysel v opisovaní štýlu Sarah J. Maas keďže všetci vieme, že je bezkonkurenčný. Vždy ma prekvapí a svojim skvelým štýlom písania ma dostane do celkom iného sveta. Talent má najmä na konce. S citmi fanúšikov sa vie poriadne zahrať, pretože u nej sme už videli konce naozaj všelijakého druhu. Taký koniec Koruny z temnoty mi veru nebol ukradnutý, najmä keď pokračovanie bolo vo hviezdach. A tá akcia než knihu ukončí! Páni moji... Aj pri štvrtom diely som na konci ani nedýchala. Prestala som vnímať aj tie najmenšie detialy reality a bola som na míle ďaleko, vo víre udalostí, ktoré drásali mojimi nervami a city boli na pokraji zrútenia.

Možno vám to znie, že preháňam, ale kdeže. Každej knihe sa nepodarí preniesť ma preč. Prinútiť ma prestať myslieť a zabudnúť. Nie pri každej knihe, mi tak veľmi záleží na hrdinoch a skrátka... Táto séria si časom spravila v mojom srdci veľké miesto, ktoré jej bude vždy patriť. Je smutné, že teraz mi už neostáva nič iné, než čakať na ďalší diel. Bohovia dúfam, že sa dátum vydania skutočne nepredĺži a kniha vyjde v októbri tohto roku. Zdravý rozum tvrdí niečo iné, no ja sa nevzdám nádeje.

Obrovským plusom a takým zvýšením latky sú už od 3. dielu nové postavy, najmä jedna z nich. Manon, veliteľka trinástky čiernozobých bosoriek. Manom zrejme nepatrí k hrdinom s čistým a ohľaduplným srdcom. Je krvilačná, nebezpečná a smrtiaca. No pri svätom wyrde. Ju nejde nemilovať :D. Jej arogancia ma vždy neskutočne pobaví a jej prístup a hrdosť... Mám ju fakt rada. Dokonca musím uznať, že človeka niekedy bavia jej úseky viac, ako hlavné diane hlavných hrdinov. Moje srdce si ukradol aj Manonin wyvern Abraxos, ktorého si ani po čase nepredstavujem inak, než Bezzubého.

Kráľovná v tieňoch ma aboslútne nesklamala. Knihu odporúčam každému bez ohľadu na vekovú kategóriu. Je to séria, ktorá si vás získa, pri ktorej prežijete množstvo dobrodružstiev, nervy vám vypovedajú službu a stanete sa závislými. Tento diel mi doprial koniec s ktorým som veľmi spokojná. Páči sa mi, kam sa veci uberajú, ktoré vám žiaľ nemôžem prezradiť, no poviem vám, že niektoré z tých vecí mi vyčarovali poriadne veľký úsmev na tvári. Veľmi, veľmi som sa potešila O:).

Veľmi pekne ďakujem internetovému kníkupectvu PreŠkoly, ktoré mi knižku poslalo. Ak vás knižka zaujala, môžete si ju kúpiť na tejto adrese.

Moje hodnotenie: