streda, 23. novembra 2016

Súmrak dňa / Kazuo Ishiguro

Originálny názov: The Remains of the Day
Autor: Kazuo Ishiguro
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2016
Počet strán: 280

Pán Stevens niekoľko desaťročí pracoval ako komorník v Darlington Halle, najprv u lorda Darlingtona, neskôr u bohatého Američana Farradaya, ktorý si sídlo kúpil.
Príbeh komorníka Stevensa sa odohráva v dvoch časových líniách: v súčasnosti – Stevens dostane list od bývalej gazdinej sídla slečny Kentonovej, a v minulosti, v návrate do čias, keď spolu v sídle slúžili. Súčasný majiteľ navrhne Stevensovi, aby si vzal pár dní voľna. Stevens ponuku využije na cestu po Británii s cieľom stretnúť sa so slečnou Kentonovou a zistiť, či je v manželstve naozaj taká nešťastná, ako naznačila v liste. Na ceste po Anglicku rozjíma nad hodnotami a tradíciami v povojnovom Anglicku, keď sa starý svet so svojimi istotami rúca, nad vzťahom k otcovi, ktorý tiež bol v Darlington Halle komorníkom, no najmä nad podstatou pojmu dôstojnosť, ktorá podľa Stevensa odlišuje mimoriadne kompetentných komorníkov od tých „veľkých“ a je to dar od prírody tak ako ženská krása.
Stevens sa napokon naozaj so slečnou Kentonovou stretne. Toto stretnutie odhalí príbeh nešťastnej lásky dvoch ľudí, ktorí sa celý život milovali, napriek tomu sa medzi nimi nevyvinul iný než profesionálny vzťah, a to pre Stevensovo úsilie byť lojálnym, „dôstojným“ komorníkom bez štipky emócií či nároku na vlastné úvahy o povahe sveta a osobný život.

Pri výbere tejto knižky predovšetkým zavážila moja obrovská vášeň pre klasický žáner kníh. Ihneď ma zaujala samotná anotácia, ale i prostredie v ktorom sa má príbeh odohrávať. Anglicko je takou mojou srdcovou záležitosťou, takže som sa veľmi potešila, že sa čo to dozviem o ich tradíciach a hodnotách z pohľadu komorníka. Na prvý pohľad sa mi zapáčila aj obálka. Ono sa to nezdá, ale svojou jednoduchosťou je naozaj krásna. Navyše jemný odtieň ružovej tomu dodáva ten správny, krásny vzhľad. Myslím, že to by som ani nebola ja, keby som sa hneď na začiatku nerozplývala nad obálkou...

Od tejto knižky som akosi nemala žiadne výrazné očakávania. Jednoducho som sa tešila, keď príde. Pod návalom povinností som aj zabudla, že prísť má. Nuž a keď prišla, opäť som sa tešila. Ako som teda spomínala, očakávania som žiadne nemala, no vytvorila som si o príbehu určitú predstavu. Tá sa nezhodovala s príbehom, ktorý som čítala preto som bola zo začiatku veľmi frustrovaná. Prvé stránky ma ešte ako tak bavili, no nasledujúce kapitoly pre mňa boli chvíľami hotovým utrpením. Do čítania som sa musela nútiť a keď už som sa aj prinútila, ihneď som mala chuť knihu odložiť. Niekedy je predstava zrejme ešte horšia ako očakávania. Myslela som si, že dej sa bude odohrávať úplne inak. Bola som z toho sklamaná a bolo mi to ľúto. O knižke som si čo to zisťovala, a mala výborné hodnotenia. Aj autor dostal za svoj román ocenenie, preto som nechápala v čom je až taký veľký problém.

Teraz si asi myslíte, že by som Súmrak dňa najradšej vyhodila z okna. Omyl! Prečo? Pretože po čase sa mi predsa len do toho podarilo dostať. Zvykla som si na typ rozprávania a autorov štýl. Zmierila som sa s tým, že je to o niečom úplne inom. A napokon sa mi to páčilo. Zahodila som všetky predstavy a nechala som sa unášať do spomienok a myšlienkových pochodov pána Stevensa.

Prakticky celý príbeh tvoria najmä jeho spomienky, myšlienky a skúsenosti. Každá kapitola sa začína kúskom súčasného diania počas jeho cesty a zvyšok (dlhý zvyšok) je venovaný spomienkam. Pán Stevens patrí ku komorníkom, ktorý patrili k tým najlepším. Svoj osobný život dáva bokom a venuje sa iba svojej práci. City, emócie, prejav nejakej nálady... to všetko sú preňho celkom cudzie veci. Komorník musí byť odosobnený a bez vlastného názoru. Niektoré poznatky boli skutočne veľmi zaujímavé. Občas mi až bolo pána Stevensa ľúto, pretože situácie, ktoré by sme bežne ihneď riešili a prežívali ich, on iba nezaujate pozoroval a neprejavoval žiadny náznak emócie. Celý život venoval svojmu pánovi.


Slečna Kentonová, priateľka pána Stevensa a zároveň gazdiná sídla v ktorom obaja pracovali je presný opak. Je živá, náladová, komunikatívna, no cez to všetko zodpovedná. Práve ona má na starosti všetky slúžky v dome. Slečna Kentonová je niekedy hotové živé striebro. Neustále pána Stevensa dobrosrdečne podpichuje a snaží sa ho prinútiť aby dal niečo najavo. Snaží sa mu spríjemniť život (pretože život komorníka ani zďaleka nie je výrazne príjemný). Nie je to vyslovene pozitívna vlastnosť, no u nej sa mi páčila jej náladovosť a schopnosť dávať to čo cíti na povrch. Páčilo sa mi jej správanie a jej osobnosť.

Vzťah pána Stevensa a slečky Kentonovej je netradičný. Súmrak dňa je celkovo asi najneromantickejšio-romantická kniha akú som kedy čakala. V iných knihách by všetko dopadlo celkom inak, no tu mal autor svoje vlastné predstavy a zakončil to podľa svojho. Som veľmi rada, že sa mi nakoniec kniha zapáčila, pretože by ma naozaj mrzelo spomínať na ňu v zlom. Je to príjemná oddychovka, kde sa môžete veľa dozvedieť. Nečakajte nejaké neustále zvraty v deji. V tejto knihe dej iba jednoducho príjemne plynie. Čím to je, že v zahraničí je to taký oceňovaný román a tu sa zatiaľ až tak neujal to naozaj neviem, no  pokiaľ máte radi takéto typy kníh, tak by ste si určite nemali nechať ujsť ani Súmrak dňa :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie: (3,5*)

4 komentáre:

  1. Súmrak dňa je predlohou k filmu z 1993 roku. Anthony Hopkins a Emma Thompson sú v ňom excelentní..ale priznám sa ,že knihu by som už nezvládla...aj film je dostatočne náročný...ale veľmi sa mi páči...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár :)!
      Zvažovala som, či sa pustiť do filmu a vďaka tvojmu názoru mám o niečo bližšie k rozhodnutiu pozrieť si ho :). Teší ma aj to, že niesom jediná, ktorá to považuje za náročnejší príbeh. Kniha naozaj nebola oddychovým čítaním...

      Odstrániť