nedeľa, 24. apríla 2016

Labyrint: Smrteľná liečba / James Dashner

Smrteľná liečba

Thomas z vlastných skúseností dobre vie, že CHAOS-u nemožno veriť. Predstavitelia organizácie ho však presviedčajú, že klamať už nie je potrebné. Zo skúšok zozbierali všetky potrebné údaje a teraz sa spoliehajú iba na Flekárov s obnovenou pamäťou, že im pomôžu naplniť poslanie. Flekári majú dobrovoľne absolvovať posledný test a dokončiť tak plán, ktorým je vyvinutie lieku na erupciu. CHAOS však netuší, že sa stalo niečo, čo nemohli predvídať nijaké skúšky ani premenné. Thomas si pamätá oveľa viac, než predpokladajú. A vie aj to, že CHAOS-u nemôže veriť ani slovo. S klamstvami je koniec. Lenže pravda je nebezpečnejšia, ako si Thomas vie predstaviť. Prežil Labyrint aj Zhorenisko. Prežije však aj smrteľnú liečbu?

Pamätám si akoby to bolo iba včera, kedy som si prvýkrát pozrela film s názvom Labyrint. Bola som z toho nadšená a veľmi som si chcela prečítať aj knihu, ale v tom čase ich mali preložené iba naši českí susedia a tak som si povedala, že už vydržím do nášho vydania. Čakala som a dočkala som sa. Prvý diel som prečítala jedným dychom a počas jeho čítania som zabúdala aj na vlastnú existenciu, taká som do toho bola pohltená. Nevedela som sa ubrániť radosti, keď druhý diel vyšiel iba mesiac po tom prvom. Ihneď som sa doň samozrejme pustila a aj keď bol super pre mňa bol trošičku slabší a vlastne celkovo ho považujem za najslabší z celej série, ale nie zlý to netvrdím, pretože páčiť sa mi páčil. Koniec bol prekvapivý a tretí diel bohužiaľ vtedy nevyšiel hneď o mesiac ako druhý, ale tam už som si musela počkať. Stálo za to, to čakanie?

Asi by som vás mala naťahovať a zhrnúť pre a proti, ale to skrátka nejde. Či to za to stálo? Stálo! Z tretieho dielu som nadšená. Síce by ma nenahnevalo keby bol ten koniec nejako viac prepracovaný a malo by to nejaký veľký moment odhalenia, alebo skrátka niečo v tom duchu, no nič to. V treťom diely sa od začiatku až do konca niečo dialo. Bolo to plné akcie, bojov, zvratov, odhalení a emócií. Keď som sa púšťala do tejto knihy, tak som už bohužiaľ poznala hlavný spoiler na ktorý som dávnejšie natrafila, ale prekvapivo mi to až tak nevadí. To, že som vedela, že sa to stane mi neubralo na pocitoch, keď na to prišlo. Ak ste to čítali, tak viete čo mám na mysli. 

Nemôžem uveriť, že ten čas, tak rýchlo beží. Mám stále pocit, že som z touto sériou ešte iba na začiatku a čakajú ma s ňou ešte dlhé chvíle. Nedokážem pochopiť, že už som to dočítala a je koniec! Naozaj môžem úprimne povedať, že séria Labyrint mi bude veľmi chýbať. Je to jedna z tých sérií pri ktorých chcete čo najskôr dočítať aby ste vedeli čo bude na konci, ale zároveň ju túžite čítať donekonečna. Samozrejme, že mala svoje chyby, ale cez všetko si ma získala a obľúbila som si ju. Je mi ľúto, že už je koniec. Bude mi to veľmi chýbať. Ale určite si tieto knižky ešte niekedy prečítam a určite to nebude len raz. Táto séria patrí k tým lepším a tak si fanúšikov zaslúži.


Autora Jamesa Dashnera som si taktiež veľmi obľúbila. Jeho štýl písania je geniálny. Dokáže ľahko a prehľadne bez toho aby bol čitateľ zmätený opísať situácie v ktorých je plno akcie a výborne sa dokáže hrať s našimi citmi, pretože nemôžete to čítať s tým, že budete citovo chladný. Aj keby ste chceli, tak sa to nedá. Vytvoril úžasné postavy, ktoré majú svojské črty a charaktery. Behom troch dielov mi chlapci z Labyrintu neskutočne prirástli k srdcu, či už tu boli iba nejakými bočnými postavami, či boli protivný... Každého z nich som si obľúbila iným, svojským spôsobom. Som rada, že som ich mohla spoznať a prežiť s nimi veľa pekných, ale aj ťažkých chvíľ v ktorým som s nimi často poriadne cítila.

Hlavného hrdinu Thomasa som mala asi najradšej. Thomasa a Newta. To boli moji obľúbenci. Thomas je odvážny a pre svojich priateľov by sa obetoval aj keby ho to malo stáť život. Vie byť milý, ale naopak sa vie aj poriadne naštvať a nakopať zadky nepriateľom. Newt je takisto odvážny. Takisto dokáže komukoľvek nakopať zadok, ale je to strašný dobrák. Z neho tá milota a dobrota priam srší. V každej situácií je tam pre svojich priateľov, podporuje ich a vymýšľa plány, ktoré často pomôžu. Newta mám možno ešte radšej ako Thomasa.

Čo sa mi z jednej stránky páčilo je aj to, že v treťom diely sa dozvieme viac o ľuďoch nakazených erupciou a o tom ako to funguje mimo Labyrintu v normálnom svete. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé, pretože akosi ma nikdy nenapadlo, že aj v týchto časoch svet vôbec funguje a ľudia žijú v mestách. Najradšej by som sa o tom dozvedela ešte viac a prenikla ešte hlbšie. Chcela by som vidieť ako vyzerá taký normálny deň normálneho smrteľníka, ale to už bohužiaľ nejde a našťastie som sa s tým už zmierila. Ono je veľa vecí o ktorých by som sa ešte rada dozvedela, no ostali predo mnou zakryté a Dashner ich neodhalil.

Čo by som knihe vytkla? Asi nič. Mohla by som prakticky skritizovať koniec keby som veľmi chcela, ale mne popravde až tak nevadil. Mohlo to skončiť nejak viac šokujúco (?) s väčšími odhaleniami, ale páčilo sa mi to aj tak ako to je. V podstate prekvapivé to je aj takto, takže sa nesťažujem. Bola som t toho mierne rozpačitá a musela som si to premyslieť, no výsledok je, že som spokojná. Či vám túto sériu odporúčam? Jednoznačne! Prvý diel vám vyrazí dych, druhým plynulo preplávate a tretí vás nenechá chladným. Určite odporúčam každému jednému. Táto séria stojí za prečítanie a tak som rada, že som si ju mohla prečítať a prežiť ju :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára