nedeľa, 17. januára 2016

Panstvo Edenbrooke / Julliane Donaldson | Alebo klasika z 21.storočia

Panstvo Edenbrooke

Marianna Daventryová by urobila čokoľvek, aby unikla nudnému životu v anglickom Bathe a prejavom lásky nechceného ctiteľa. Ako dar z neba odrazu prichádza pozvanie pre ňu a sestru, dvojča Cecíliu, na návštevu rozľahlého vidieckeho panstva Edenbrooke. Marianna sa chopí príležitosti a vydáva sa na cestu. Starej mame musí sľúbiť, že sa bude správať ako skutočná dáma, hoci to sa jej veľmi nedarí. Teší sa však, že si oddýchne a užije milovaný anglický vidiek. Cecília si robí nádeje na príťažlivého dediča panstva Edenbrooke. Marianna sa však zakrátko presvedčí, že aj najdômyselnejšie plány sa môžu vymknúť z rúk. Zapletie sa do nečakaného dobrodružstva pretkaného tajomstvom a náklonnosťou. Poradí si nakoniec so svojím zradným srdcom, alebo jej záhadný cudzinec úplne obráti život naruby?

Aj keď som váhala či si túto knižku chcem prečítať, som rada, že som sa napokon rozhodla, že áno. Som veľký milovník klasických románov a preto som si nemohla nechať ujsť príležitosť prečítať si niečo nové. Mám rada, keď je kniha klasického žánru, no je napísaná v dnešnej dobe. Rada pozorujem, či sa autorke podarilo docieliť atmosféru doby a preniesť čitateľa do čias Jany Eyrovej a podobne. Nevedela som čo presne od tejto novinky čakať, no tušila som, že toto bude skôr niečo na štýl Jane Austenovej ako sestier Brontëových. Čo mi pripomína, že pri tvorbe Jane Austen ešte mám čo doháňať... no späť k téme. Aj keď ako som už spomínala, že som nešla na istotu, tak som našťastie nepociťovala strach, že to dopadne zle a nebude sa mi to páčiť. Šla som do toho s chladnou hlavou a to bolo rozhodne dobré riešenie, pretože som si od toho automaticky nerobila vysoké očakávania.

Ako som knižku otvorila a začala ju čítať, tak som ostala veľmi príjemne prekvapená. Čítala sa veľmi dobre, pretože dej plynul ľahučko a bavil ma. Začalo sa to jednoducho a následne sa dej stupňoval a to už o malú chvíľočku. Autorka sa snažila neurobiť z knihy iba nejaký plytký klasický román. Posnažila sa odtrhnúť sa od nekonečných opisov a omáčiek a pridávala tam aj správnu dávku akcie čo ma k celku potešilo, pretože to príbeh dobre oživilo. Bolo to v miere, takže to nebolo prehnané, iba si to splnilo svoj účel. Autorka mala dobrý štýl písania a bolo vidieť, že príbeh ma premyslený. čo som si zistila, tak na konte má tri napísane knižky. U nás vyšiel iba Edenbrooke a pokiaľ viem, tak zatiaľ vydavateľstvo neplánuje vydávať ďalšie. Avšak keby sa situáciu zmenila, myslím, že by som siahla aj po ďalších románoch autorky.

Čo sa mi na príbehu páčilo je aj to, že Julianne Donaldson vytvorila celú škálu zaujímavých postáv. Každá postava mala svojský charakter ktorým sa vyznačovala a to mám vskutku rada. Dokázala v čitateľovi vytvoriť či už hnev, nenávisť, alebo sympatiu k svojim postavám. Aj keď som vravela, že opismi sa v tomto príbehu šetrilo nie je to úplne tak. Nájdu sa tam a sú naozaj výborné. Prostredie vidieku znie skvele!

Hlavná hrdinka Marianna Daventryová bola fajn. Ono ja mám tak nejak silné nervy na hrdinky a tak sa stáva, že zatiaľ čo poniektorý majú chuť hrdinke otrieskať niečo o hlavu, tak ja to predýcham a idem ďalej (samozrejme však niektoré dokážu vytočiť aj mňa). Pri Marianne mám pocit, že zopár ľuďom vadiť bude,  ale nemyslím si, že to bude vysoké percento čitateľov. Marianna bola zábavná, uvoľnená, prirodzená a veľmi nesebecká čím nadobúdala priam znaky naivity. Nevadilo mi jej správanie a jej zmýšľanie, ale vadilo mi aká je nevšímavá v niektorých situáciách a ako sa snaží neustále ustupovať svojej sestre. To s jej sestrou ma neskutočne vytáčalo. Jasné sebeckosť je hnusná vlastnosť a treba myslieť na druhých, ale toto bol extrém. Inak som s ňou nemala žiaden problém a k celku som si ju obľúbila.

Viac ako Mariannu som si však obľúbila Philipa. Bol skvelým mužským bohužiaľ knižným hrdinom. Páčilo sa mi ako má zmysel pre humor, ako dokáže provokovať a podpichovať. Philip mal bezpodmienečne obrovský šarm. Aj keď bol na povrch zábavný, tak v sebe ukrýval nespočetne veľa emócií a citov, ktoré v správnych situáciách vedel dať krásne najavo. Pri ňom môžem bez výčitiek svedomia povedať, že som si ho obľúbila, ak nie rovno zamilovala. Jedinú z postáv, ktorú chcem ešte spomenúť je sestra Marianny - Cecília. Tá mi vadila a veľmi. Liezla mi vyslovene na nervy. Zlepšilo sa to až pri konci, kedy sa konečne začala správať normálne, no dovtedy ma privádzala do zúfalstva.

Takže, keď to mám zhrnúť, tak sa mi kniha páčila a som rada, že som sa do nej pustila. Niekedy sa k nej určite rada vrátim a prečítam si ju znova, pretože jej čítanie si užijete. Je to skvelá oddychovka pri ktorej môžete stráviť krásne popoludnie, alebo večer, alebo čo len chcete pri teplej šálke čaju, zabalený v deke a ponorený do príbehu. Či vám knihu odporúčam? Samozrejme! Ak ste milovníci klasiky, tak určite neváhajte a choďte do toho. Prečítaním nič nestratíte. Rozhodla som sa, že tejto knihe dám v hodnotení plný počet. Váhala som či nestiahnem jednu sovičku, ale napokon nie, pretože bolo to dobré a názor si utvrdím oveľa lepšie, keď si to niekedy prečítam znova. Dovtedy má u mňa kniha hodnotenie na výbornú :).

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie :

2 komentáre:

  1. Moc pěkně napsaná recenze :-) Pro romány typu Austenová mám docela slabost a o téhle knize slyším poprvé, ale zkusím po ní zapátrat :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :). V tom prípade len odporúčam a držím palce v hľadaní :).

      Odstrániť