štvrtok, 12. júna 2014

Kam zmizla Aljaška / John Green

Kam zmizla Aljaška

O knihe :
Miles má bizarnú záľubu v posledných slovách svetových osobností. Najviac ho fascinuje Francois Rabelais a jeho posledná veta: „Idem hľadať to Veľké Azda." Miles si nechce počkať na podobný osud a presvedčí rodičov, nech ho pošlú do internátnej školy mimo mesta. V Alabame si rýchlo nájde nových priateľov: spolubývajúceho Chipa, ktorého všetci volajú Plukovník a ktorý vo voľných chvíľach memoruje nekonečné abecedné zoznamy, i krásnu, ale nepredvídateľnú Aljašku, do ktorej sa zamiluje. Čaká ich rok plný porušovania školského poriadku, testov a skúšok, žartíkov, rozchodov a odhalených tajomstiev. Čo zmení Milesov názor na jeho „Veľké Azda"?


Moje pocity :
Miles je už otrávený svojim životom. Jeho jedinou záľubou je čítať životopisy mŕtvych ľudí a zapamätať si ich posledné slová. Preto prehovorí rodičov aby ho poslali na internátnu školu. Tam si rýchlo nájde priateľov a začne objavovať veci, ktoré mu boli doteraz skryté. Zistí čo je to láska, prázdnota a strata. Smrť patrí ku každému príbehu...

Keď dospelí hovoria s tým ich hlúpym prefíkaným
úsmevom : "Tínedžeri si myslia, že sú neporaziteľný,"
ani nevedia, akú majú pravdu. My musíme zostať
bez nádeje, pretože nás nikdy nezlomia. Myslíme si,
že sme neporaziteľný, lebo naozaj sme. Nemôžeme
sa narodiť a nemôžeme umrieť. Ako všetka
energia meníme len veľkosť, formu a tvar.

V prvom rade chcem poďakovať internetovému kníhkupectvu iPark. Sú tam naozaj skvelý ! Bez nich by som túto úžasnú knihu nemala. Áno. Je úžasná !

Priznávam že Johna Greena tak milujem, až ho neznášam. On vie všetko dokonale premyslieť, no mám pocit že niekedy je až priam sebecký. Nemyslí na to, čo s nami ten koniec urobí. Či v nás niečo zanechá, alebo nás položí. On len skrátka robí to čo vie. Píše... Z počiatku som sa nevedela vyhnúť porovnávaniu (nemám to vo zvyku). Viem že každý spisovateľ, ktorý napíše viac kníh vkladá do každej niečo iné. Nepíše kópiu, preto ich tak treba aj vnímať. No keď som čítala, tak mi stále hovoril malý tenký hlásoček v hlave "Na vine sú hviezdy boli lepšie". Nevedela som sa toho pocitu zbaviť. Hovorím v minulom čase, pretože John ma presvedčil. Nedá sa to porovnávať obidve sú skvelé a majú krásne myšlienky. Mnohý ľudia sa sťažujú ako im vadili nadávky v knihe. Mne to neprekážalo, sú to predsa tínedžeri.

Kam zmizla Aljaška je typická kniha, ktorá sa dá zaradiť do New Adult. Sú tam všetky prvky. Páčila sa mi tá otvorenosť. John Green sa nebál zabrdnúť hlbšie a otvoriť háklivé témy. Príde mi že všetko si dôkladne premyslel. Pre mňa je génius. Jeho myšlienky ma vedia vždycky nakopnúť a bez nich si už svoj život predstaviť neviem. Vždy keď prečítam niečo od neho, tak to vo mne niečo zanechá... Vždy !

Veľkým plusom je pre mňa že kniha ma donútila premýšľať. Doslova som sa od nej nevedela odtrhnúť až kým som ju neprečítala a aj keď nastal čas že oči už nevládali a spánok bol nevyhnutný, tak aj vtedy som musela myslieť nad tým čo sa tam udialo, čo sa práve deje, a čo sa ešte len udeje. Keď ma kniha prinúti myslieť, je to pre mňa znak že je skvelá. Neviem to vysvetliť, no keď vás takto drží, tak niečo na tom bude.

John ma dostal aj postavami, ktoré vymyslel. Ich charaktery mal dokonale premyslené. Neviem či by som v reálnom živote mala rada typ baby akou bola Aljaška, no v knihe si ma niečim získala. Možno to bolo jej drzým správaním, možno jej otvorenosťou, možno sa mi páčilo to že nemala strach prejaviť svoj názor a presadzovať si ho až kým nevyhrá, a možno mi sympatizovala jej tajomnosťou, vyšinutosťou, jej príbehom.. Neviem. Záhady sú niekedy fajn. Niektoré tajomstvá by mali ostať zakryté. Presne ako toto. No jedno viem isto. Na Aljašku tak ľahko nezabudnem.

Miles je pre mňa osobne veľmi zaujímavou osobou. Nieje to normálny chlapec v puberte. Takmer celý život prežil bez priateľov. Jeho jedinou útechou boli posledné slová mŕtvych hrdinov. No aj tak ho to nezlomilo. Priznám sa že aj mňa nakazil svojou záľubou, no troška inak. Ja som si vytvorila zápisník kde si zapisujem posledné vety kníh. Je to naozaj zaujímavé a vôbec sa Milesovi nečudujem že ho to tak chytilo.

Viem že v knihe bolo viac postáv ktorým by sa mal venovať čas, no pre mňa bola veľmi fascinujúca postava Doktor Hyde / Starý muž. Väčšina študentov ho neznášalo, ale ja som sa tak trocha stotožnila s Milesom. Bol to génius ! Prísny, no múdry.

Vlastne ja by som sa rada podelila s vami o úvod v mojom zápisníku s poslednými vetami :
Za túto bizarnú záľubu vďačím Milesovi z knihy Kam zmizla Aljaška. Bolo by rozumnejšie pripísať vďaku Johnovi Greenovi. No podľa môjho názoru sú postavy také reálne ako ich mi vnímame. Johnovi môžem vďačiť iba za myšlienky. Miles vo mne niečo zlomil. Presnejšie Miles a Aljaška...
Viem je to troška od veci, ale tá myšlienka "Postavy sú také reálne ako ich mi vnímame." Je to pravda.

Ako sa dostanem z tohto labyrintu ?
Priamo a rýchlo.

Pri čítaní bolo pre mňa ťažké udržať slzy. Mala som ich na krajíčku. Ja vám naozaj vrelo odporúčam túto knihu. Len o jedno vás prosím... Neporovnávajte ju z Na vine sú hviezdy. Každý príbeh má dušu, preto nemôže byť kópiou. Dúfam že ste sa rozhodli že si ju prečítate. Ak áno tak si ju môžte kúpiť, napr. TU. 

Moje hodnotenie :

3 komentáre:

  1. Hvězdy nám nepřály mi dorazí v pondělí, Hledání Aljašky si musím někde sehnat, na Města se moc těším..miluji toho autora :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak vieš dobre po anglicky skús ich kúpiť tu http://www.eurobooks.sk/sk/produkt/325624/The-John-Green-Collection/ . Ja ich mám odtial ,a veru slovenský preklad s originálom sa nedá ani porovnať

      Odstrániť
  2. S tým, že by sa tie dve knihy nemali porovnávať máš pravdu... Obe boli skvelé a inak a "génius" Johna skutočne vystihuje.:) Inak ten nápad zapisovať posledné vety kníh je super!
    Pekná recenzia.:)

    OdpovedaťOdstrániť