streda, 15. novembra 2017

Bezduché mesto / Ransom Riggs

Originálny názov: Hollow City
Autor: Ransom Riggs
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2016
Počet strán: 408

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je opustený sirotinec na tajomnom ostrove, v ktorom žili podivní chovanci a diali sa neuveriteľné veci. Hlavný hrdina a rozprávač Jacob odhalil, že akýmsi zvláštnym spôsobom sú stále nažive a spoločným útekom z ostrova sa pokúšajú zachrániť slečnu Peregrinovú, ktorá prišla o svoju ľudskú podobu. Zúfalo bojujú s Bezduchými a Nemŕtvymi, aby našli ymbrynku, čo jej môže pomôcť. Jacob, ktorý dokáže vidieť Bezduchých a dokonca ich zabiť, prežije s nimi neskutočné veci od bombardovania Londýna až po panoptikum na jarmoku s Neobyčajnými, ktorí im chcú pomôcť. Láska k Emme, ktorá k nim patrí, a túžba vrátiť sa k rodičom do vlastného sveta sú pre Jacoba neriešiteľnou dilemou...

Hanbím sa. Prečo? Pretože prečítať si pokračovanie úžasných Neobyčajných detí slečny Peregrinovej mi trvalo zrejme viac ako tri roky. Neustále som to odkladala, až som to odložila príliš. Nerozumiem tomu, pretože z prvého dielu som bola nadšená (aj to je slabé slovo.) Dodnes si pamätám, ako veľmi ma po prvýkrát knižka strhla. Začala som čítať v jedno chladné, upršané popoludnie a bez dychu som čítala po celý zvyšok dňa, pričom som sa zastavila, až na konci dňa a ako inak, na konci knihy. V ten deň by ma nedokázalo odtrhnúť od fantastického príbehu zrejme nič a nikto. Takže na otázku prečo som vzala do rúk pokračovanie, až po troch rokoch si sama neviem odpovedať.

Bolo to zvláštne... Opäť sa zvítať so starými priateľmi, ktorí mi tak dávno prirástli k srdcu. Všetko mi bolo známe a zároveň cudzie, no vďakabohu za nápad autora, ktorý na úplný začiatok zakomponoval krátke zhrnutie a predstavenie hlavných postáv. Verím, že mnohým to pomohlo, vrátane mňa. 
Mala som vysoké očakávania, pretože po prvom diely to inak ani nešlo. Autor ma už presvedčil o svojich schopnostiach, takže som mu dôverovala a verila, že ma prekvapí zas a znova. Asi aj preto som bola v miernom šoku. Totižto spočiatku ma Bezduché mesto vôbec nebavilo a cítila som sa rozčarovane. Nedokázala som pochopiť, ako je možné, že do číania sa musím nútiť a celé dianie ma vlastne ani nezaujíma. Potom však nastala zmena a medzi mnou a Riggsom konečne preskočila tá správna iskra.

Konečne si ma omotal okolo prstu a ja som nadobudla pôvodnú dôveru voči jeho nápadom. Keď sme už pritom, tak patrí mu obdiv. Vymyslel neskutočne originálny príbeh s originálnymi prvkami a celkovo som sa ešte nestretla s podobným príbehom, ako vytvoril on. Aj preto je jeho tvorba výnimočná a človek si ju zapamätá. Nemám v úmysle porovnávať, nie je to tak myslené, ale povedala by som, že Ransom Riggs je ako Patrick Ness. Obaja dokážu prekvapiť a vymyslieť niečo celkom nové, nepoznané.

Bezduché mesto sa napokon ukázalo, ako jazda s nikdy nekončiacimi problémami, komplikáciami a nervami - tie odporúčam mať pevné. Neustále sa tu niečo dialo a nestačila som sa diviť nad tým, čo som čítala. Veľmi som si to samozrejme užívala a tešila sa, pretože mrzelo by ma, keby som sa sklamala v mojom obľúbenom autorovi. Dúfam, že prečítanie Knižnice duší mi nebude trvať ďalších pár rokov :D, bolo by fajn vedieť, ako to celé skončí, pretože koniec skončil n-e-o-b-y-č-a-j-n-e. Komplikácie, ktoré sa vyskytli na konci mi riadne potrápili nervy. Nech som čakala čokoľvek, ani v najdivokejších snoch by som si nepredstavila takýto záver. Teším sa na pokračovanie, aj keď priznávam... Tento svet mi bude chýbať.


Moje hodnotenie:

štvrtok, 9. novembra 2017

Malá kniha Hygge | Veľký sveter, hrubé ponožky, teplá deka, tlejúci ohník a šálka čaju? Áno prosím!

Originálny názov: The Little Book of Hygge
Autor: Meik Wiking
Vydavateľstvo: LUKA
Rok vydania: 2017
Počet strán: 288

Viete, prečo sú Dáni najšťastnejším národom na svete? Ako sa im darí žiť radostne a pokojne aj v dnešných bláznivých časoch? Ich tajomstvo nie je vôbec komplikované. Spočíva v životnej filozofii s tajomným názvom hygge.
Hygge, to sú chvíle, keď sa v hrubých vlnených ponožkách zababušíte do pohodlnej deky, kým vonku zúri búrka. Hygge cítite pri tlmenom svetle sviečok, keď večeriate so svojimi blízkymi a užívate si spoločne strávené okamihy, ktoré sú jedinečné. Hygge, to je ten neopísateľný pocit, ktorý sa vás zmocní pri pohľade na červenkasté nebo so zapadajúcim slnkom.
Zamilujte si hygge a odhaľte tajomstvo toho, ako byť v živote šťastnejší a spokojnejší. Malá kniha hygge je skutočnou bibliou dánskeho životného štýlu, ktorý obľubujú ľudia po celom svete. Riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia Meik Wiking v nej prináša praktické a jednoduché rady, ako zažívať viac radosti a plnými dúškami si užívať chvíle pohody na dánsky spôsob hygge – od ideálneho osvetlenia vášho domova, cez príjemný čas strávený s vašimi najbližšími až po osvedčené chutné hygge recepty.
Malá kniha hygge vám priblíži filozofiu pohody a tepla, ktorú si veľmi ľahko osvojíte aj vy.


Po Malej knižke Hygge som pokukovala už veľmi dlhý čas. Aj preto veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly, že mi umožnilo prečítať si ju, keď som sa konečne odhodlala a nastal ten správny čas. Dúfam, že vás moja recenzia taktiež troška navnadí, ako sa to pred istým časom stalo mne (o Hygge som sa dozvedela na základe recenzie) a že vás knižka zaujme. Ak sa tak stane, z pohodlia domova si ju môžete zakúpiť napríklad na tejto adrese.

O čom to vlastne je? Myslím si, že na Hygge vlastne ani netreba obsah.
Milujete dni, kedy si bez výčitiek ležíte v posteli, či sedíte vo vašom obľúbenom kresle, zabalení do hrubej, teplej deky, popíjate si horúcu šálku kávy alebo čaju, sviečky pomaly horia a vy cítite tú prostú, napĺňajúcu spokojnosť? Áno? Tak to ste na správnom mieste!

Meik Wiking pracuje ako výskumník šťastia(?). Často sa stretáva s tým, že ho mnohé denníky, a tlač ako taká, oslovujú v čom tkvie dánske šťastie a čo to ten Hygge vlastne znamená. Hygge je pocit. Je to pocit bezpečia, keď ste doma. Je to radosť, ktorá spočíva v jednoduchosti, uvoľnenej atmosfére a v maličkostiach. V prvom rade je to však o užívaní si prítomného okamihu s čím máme v dnešnej dobe mnohí problém. Doba je rýchla. Žijeme v kolobehu, ktorý sa len tak ľahko nezastaví a povinnosti nepočkajú. Sme zvyknutí žiť v neustálom strese a pod tlakom, preto aj keď sa konečne dočkáme pohodovej chvíle, automaticky myslíme dopredu a naše myšlienky patria povinnostiam, ktoré nás ešte len čakajú, či nepríjemnostiam. Neustále dúfame v budúcnosť, až napokon zistíme, že prítomnosť nám ušla pomedzi prsty a stratili sme kopec času... Ja osobne to však chápem, pretože naozaj nie je jednoduché zastaviť sa. V poslednom čase s tým mám obzvlášť problém. Prakticky jednoduché nie je robiť, ani len veci pre radosť.

Hygge však "vyvracia" všetky spomínané negatíva. Autor nás pomaly učí, ako sa zastaviť a ako si navodiť správnu atmosféru pre pohodové vyžitie. Postupne si nás získava, pretože kniha nefunguje iba, ako manuál pre šťastie. Dej ovplyvňuje aj autor, pretože do rád a tipov zahŕňa i svoje spomienky, zážitky a ako príklady poskytuje vlastné skúsenosti. Veľmi sa mi to páčilo, pretože knižka mala odrazu svoju atmosféru a osobité čaro. Vedela som si tie momenty dokonale predstaviť v mysli a zrazu som sa taktiež cítila uvoľnene a šťastne. Áno... Musím priznať, že pri čítaní som sa cítila, až neobyčajne dobre a pozitívne naladená. Autor má skvelý štýl písania a nech opisoval čokoľvek,
bavilo ma to a užívala som si každý detail.

Čitateľovo oko veľmi rýchlo pohladia prekrásne fotky, či obrázky, ktoré idú s tipmi na relax, ruka v ruke. Je to zvláštne, pretože Hygge je samozrejme netypická knižka bez deja, či zápletky, no aj tak som si toto čítanie užila, tak ako už dlho nie. Konečne sa mi podarilo sústrediť iba na čítanie a moja myseľ si oddýchla. Každý deň som sa tešila na večer, kedy sa usadím do svojho kresla, budem si chlipkať kávu, zabalím sa do deky a prežijem Hygge na vlastnej koži. Na veľa vecí som sa začala pozerať inak, i keď v tomto štýle života som sa našla a riadila som sa týmto všetkým, aj predtým než som sa dopočula o knihe. Len som to nemala pomenované O:). Jedno z najväčším šťastí na svete je byť vyrovnaný a spokojný z maličkostí a okamihov, ktoré sa práve dejú. Malú knižku Hygge vám môžem jedine odporúčať! Každý z nás ju svojim spôsobom potrebuje...
Len tak pre zaujímavosť. Viete čo ma úplne zahrialo na duši? Keď pri časti OBLEČENIE autor opísal môj šatník. Potešilo. Myslím, že v Dánsku by sa mi naozaj darilo ❤.

Moje hodnotenie:

streda, 1. novembra 2017

Doslova / Lucy Keating

Originálny názov: Literally
Autorka: Lucy Keating
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 224

Ľúbostný príbeh dvoch mladých ľudí sa odohráva na hranici reality a literárnej fikcie...
Annabellin život bol vždy dokonalý s veľkým D. Ale iba do chvíle, kým k nim do školy nezavíta slávna spisovateľka Lucy Keatingová, ktorá tvrdí, že je len hlavnou hrdinkou jej príbehu, že je postavou, ktorú sama vytvorila. Ukáže sa, že Lucy hovorí pravdu a že celý Annabellin život je v jej rukách a bude sa vyvíjať tak, ako sa pani spisovateľke zachce.
Lenže ona odmieta žiť tak, ako to niekto nalinajkoval. Preto sa snaží nájsť spôsob, ako napísať vlastný príbeh, chce vziať život do svojich rúk a bojovať za chlapca, ktorého má rada. Podarí sa jej to, alebo bude mať Lucy posledné slovo?

Čím to je, že knižky od Lucy Keating majú tak neskutočne krásne obálky? Už pri jej prvej knižke, ktorá sa mi dostala do rúk - Zavri oči a snívaj som sa nevedela vynadívať na to aká je prekrásna, no keď som prvýkrát zazrela naživo Doslova, zaľúbila som sa. Nech vyzerá akokoľvek pekne na obrázku, nevyrovná sa to realite. Všetky tie písmenká a postavička... Prepáčte, že sa tu takto rozplývam, ale nedalo mi ❤.


Pravdou však ostáva, že knižka Zavri oči a snívaj si ma získala najmä obálkou, no samotný príbeh sa mi až tak nepozdával. Nebolo to zlé, ale prekážali mi tam mnohé nelogické veci a celkovo to bolo asi až príliš zvláštne. Preto, keď som si vyberala z ponuky knihu Doslova, váhala som. Pre mňa nemá význam vyberať si príbehy pri ktorých viem, že sa mi nebudú páčiť a tak som nechcela urobiť takúto chybu ani tentoraz. Niečo ma však lákalo a moje logické argumenty padali, ako listy na jeseň. Áno je to zrejme aj tou obálkou, no i tak som zrejme musela dúfať, že príbeh ukrýva viac.

Napokon sa mi oplatilo risknúť to a dočkala som sa skvelého prekvapenia. Začala som čítať včera večer a už pred spaním som bola na posledných stránkach. Je to neskutočne milá a sladká jednohubka, ktorá však nenudí, ba naopak baví a drží si vás pripútaných. Je to skvelá voľba, keď máte krízu, ste "prečítaný" a potrebujete si oddýchnuť. Príbeh ponúka množstvo úsmevných chvíľ, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári a predovšetkým prídete na celkom iné myšlienky. Je to sladké, naivné, nereálne, no s hanbou priznávam, že to na mňa fungovalo a autorka ma dostala.

Užívala som si hrdinkyne strastiplné dobrodružstvá, vývoj situácie a vzťahy medzi hrdinami. Lucy vymyslela skutočne skvelých hrdinov pri ktorých som si ani nevedela vybrať, ktorý mi prirástol k srdcu viac. Bolo to zábavné a oceňujem, že autorka vymyslela cez všetky klišé, ktoré použila niečo originálne. Myslím, že som sa ešte nikdy nestretla s myšlienkou knihy v knihe, respektívne hrdinky, ktorá je v knihe a zároveň... Ach je to troška komplikované :D. Každopádne je to skvelý nápad a bavilo ma čítať všetky prekvapenia a prekážky, ktoré hlavnú hrdinku Anabelle čakali. Bolo zaujímavé sledovať, že aj keď jej knižná Lucy Keating vymyslela dokonalý život, Anabelle chcela ísť svojou cestou a voliť si svoj osud.

Knižku odporúčam. Skvele som si oddýchla, zabavila sa a potešilo ma, že ma strhla natoľko, že som ju prečítala na posedenie. Milujem, keď ma nejaká knižka strhne tak veľmi :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok, 31. októbra 2017

Drsne o nežnom, nežne o drsnom / Peter Broy

Dvojkniha, ktorá vám prinesie nový pohľad na svet mužov a žien. Zábavná a výstižná kategorizácia oboch pohlaví, pomocou ktorej nahliadnete do psychiky opačného pohlavia a pomôže vám nájsť odpovede na neobjasnené správanie vašej vysnívanej polovičky.

Nie tak dávno som dostala správu s veľmi zaujímavou ponukou. Bola to pre mňa výzva so všetkou úprimnosťou, pretože knižka, ktorú mám zrecenzovať nie je literatúrou, ktorú vyhľadávam a celkovo som si nevedela predstaviť, ako jej obsah zhrniem slovami a objasním vám o čo ide. Knižku vydalo vydavateľstvo Inotaj, ktoré dielo popisuje ako najlepšiu knihu, ktorú kedy vydalo. Mala by obsahovať ľahký štýl, inteligentný humor a mnohé myšlienky...


O čom vlastne je? Drsne o nežnom a nežne o drsnom je akoby zhrnutie celkových ženských, či mužských vlastností. Ženy, či muži sú zhrnutý do kategórii na základe vlastností a každý typ má svoju typickú charakteristiku, ktorú sa snaží autor v diele objasniť. Aby bolo všetko prehľadné a po poriadku, kniha sa skladá z dvoch častí.

I. Drsne o nežnom
Ženy sa delia na základné typy a nimi sú: 
  • Femme fatale (fatálna žena)
  • Vamp
  • Sivá myška
  • Aktivistka Greenpeace alebo Slobody zvierat
  • Striga
  • Materský typ - žena v domácnosti
  • Vedec - feminista
  • Problémovka
Neviem, či je so mnou niečo zle, ale každopádne, ani v jednom type som sa nenašla :D. Musím priznať, že trocha sa mi nepáči takéto škatulkovanie a nemyslím si, že na ženu stačí jedna kategória podľa ktorej sa správa. Zrejme každá z nás má nespočetné množstvo vlastností na ktoré nestačí jedna definícia. No keď to vezmem s humorom (čo by som aj mala), tak sa to dá brať s nadhľadom. 
Taktiež je to fajn, ako humorná priúčka pre hanblivých mužov, pretože autor nielen že charakterizoval každý jeden typ, ale následne i popisuje, ako spoznáte o ktorý typ ide. Aké správanie je pri takejto žene bežné a ako rozlíšite napríklad Femme fatale od Vamp. 


II. Nežne o drsnom
Podľa názvu druhého dielu možno znie, že muží dostanú o niečo menej kritiky a ich charakterizovanie nebude také prísne, no opak je pravdou. Je to vo veľmi podobnom duchu, ako pri príučke o nežnom pohlaví. Taktiež vás tu čaká celkové rozdelenie do základných typov a následne charakteristika o jednotlivých mužoch. Ako sa delia?
  • Rekordér
  • Fanúšik - Hráč
  • Podnikateľ - Narcis
  • Vodca - Manipulátor
  • Technik - Modelátor
  • Poľovník - Rybár - Hasič
  • Maliar - Bohém - Revolucionár
  • Vedec - Teoretik
  • Roľník - Hospodár
  • Šľachtic - Aristokrat

Je mi hlúpe priznať to, ale ani táto charakteristika mi neprišla správna a presná. Ako my ženy, tak aj muži patria do viacerých skupín s odlišnými povahami a vlastnostiami. Nedá sa ich zaškatulkovať. Takže naozaj nedokážem túto knižku brať inak, ako humorne s účelom čítania pre zabavenie. Určite by som ju nevnímala, ako návod i keď obsahuje množstvo rád. Na každého človeka platí niečo iné. 

Autor však má naozaj ľahký a svieži štýl písania a jemný humor, ktorý využíva sadne mnohým. Pri čítaní si skvele oddýchnete a prídete na iné myšlienky. Je to niečo iné, originálne a myslím si, že pre mnohých z vás by bolo čítanie tejto knižky, tak ako aj pre mňa "vyjdenie zo svojej komfortnej zóny", no myslím si, že prečítaním nič nestratíte. Pokiaľ sa zaujímate o vlastnosti, typy ľudí a celkovo psychológiu (?) alebo sa chcete jednoducho zabaviť na rozdieloch medzi nežným a "drsným" pohlavím je to dobrá voľba. Nerecenzuje sa mi to jednoducho, pretože obvykle recenzujem knižky, ktoré majú príbeh a dej, no ako som spomínala... Je to niečo iné.

Pokiaľ vás knižka zaujala, zakúpiť si ju môžete na tejto adrese. Na stránke sa môžete dozvedieť viac, ako o autorovi, tak aj o knižke.
Majte sa krásne :)!

nedeľa, 29. októbra 2017

"The town was paper, but the memories were not" | Paper Towns

Autor: John Green
Vydavateľstvo: Bloomsbury Publishing PLC
Rok vydania: 2013
Počet strán: 305

Quentin Jacobsen has always loved Margo Roth Spiegelman, for Margo (and her adventures) are the stuff of legend at their high school. So when she one day climbs through his window and summons him on an all-night road trip of revenge he cannot help but follow. But the next day Margo doesn't come to school and a week later she is still missing. Q soon learns that there are clues in her disappearance ...and they are for him. But as he gets deeper into the mystery - culminating in another awesome road trip across America - he becomes less sure of who and what he is looking for. Masterfully written by John Green, this is a thoughtful, insightful and hilarious coming-of-age story.

“It is so hard to leave—until you leave. 
And then it is the easiest goddamned thing in the world.”

Rozhodla som sa, že ešte dnes, či sa mi to páči alebo nie, musím dokončiť recenziu na moje milované Papierové mestá. Pociťujem únavu, čo vôbec nie je dobrý "doprovod" k písaniu, no som odhodlaná a verím, že to zvládnem.
Musím a každopádne mi ani nič iné nezostáva, takže poďme na to.

*Okay včera som zaspala - pokus č.2*
Som strašne šťastná, že vás môžem privítať pri tejto recenzii, pretože je to ďalšia zo súdku čítania v angličtine. Je to znamenie, že som sa nevzdala a stále odhodlanie pokračujem a snažím sa. Spočiatku som sa bála, že aj keď som zvládla prečítať Charlieho malé tajomstvá v AJ, neznamená to nič a ešte stále ma to môže opustiť a nechám to tak. Potom som však prečítala A Monster Calls a popravde ide to už nejak samé. Konečne sa dostávam do stavu, kedy mi to čítanie príde prirodzené a neuvedomujem si cudzí jazyk. Je to neskutočne výborný pocit a mám z toho priam destkú radosť. Nečakala som, že to pôjde tak dobre, no som šťastná, prešťastná a už teraz sa teším na ďalší príbeh.

“Margo always loved mysteries. And in everything that came afterward, I could never stop thinking that maybe she loved mysteries so much that she became one.”

Musím uznať, že zatiaľ som mala šťastie na knižky, ktoré som si vybrala. Vždy sa snažím vyberať sústredene, znalecky a s rozumom :D. Je to však proces, ktorý ma baví a užívam si ho. Charlie bol jasná voľba. Príbeh poznám veľmi dobre, čítala som to v slovenčine a film som videla veľmi veľakrát v angličtine. Volanie netvora bol tiež krok na istotu, pretože z ohlasov som čítala, že angličina je tam jednoduchá, nuž a Mestá... To isté, ako Charlie. Môj odpor k novodobým dabingom a záľuba pozerať filmy v pôvodnom znení mi zrazu príde, ako veľmi výhodná vlastnosť. V mnohom mi to pomáha pri čítaní, teda presnejšie v porozumení.

Nuž, ale ako sa mi páčili samotné Mestá? Zrejme vám to je jasné už hneď od začiatku. Bola to, ako príležitosť zaľúbiť sa do nich odznova. Tento príbeh mi je veľmi blízky a už od prvej chvíle, čo som ich čítala krátko po ich vydaní v slovenčine som sa do nich bezhlavo zaľúbila. Film, ktorý sa podľa mňa vydaril moju lásku iba prehĺbil a knižka, ktorú práve recenzujem ma iba utvrdila. Viem, že mnohí ľudia Greenovu tvorbu veľmi nemajú v láske a všeobecne sú názory na jeho príbehy dosť rozpoltené. Ja osobne som jeho fanúšik a v jeho knižkach si vždy nájdem to svoje. Mám rada štýl jeho humoru, písania a celkovo mi, ako autor veľmi sadol.

Paper Towns sa delia na tri časti, pričom každá ponuka celkom iné dobrodružstvo. Ani za svet by som vám nedokázala povedať, ktorá je najlepšia, pretože každá ma svoje čaro. No tretia, posledná ma vie vždy schuti rozosmiať. Milujem tam zrejme každý jeden úsek a myslím, že aj práve vďaka tomuto nápadu sa vo mne zrodila túžba zažiť road trip.

Popravde ťažko sa mi vyjadruje slovami, ako veľmi sa mi to páčilo, pretože keď milujem asi každú vetu z knihy, nemám k tomu tým pádom veľmi, čo povedať.
No čo sa mi napríklad páčilo viac, keď si porovnám originál v angličtine a slovenský preklad?

  • Žiadne Benove ŠŤANDY, ale "Honeybunny". To znelo milionkrát znesiteľnejšie a lepšie.
  • Žiadna prezývka Quentina v štýle Kvéčko, ale normálne, jednoduché "Q".
  • Tak, ako aj v predchádzajúcich prípadoch anglických knižiek, ktoré som zatiaľ čítala sa mi citáty páčili oveľa viac a zároveň na mňa oveľa viac zapôsobili a dotkli sa ma. Viac ma nútili zamyslieť sa.
  • Hlášky zneli vtipnejšie a vlastne aj boli vtipnejšie...
“Peeing is like a good book in that it is very, very hard to stop once you start.”

Pokiaľ uvažujete, že by ste chceli začať čítať knihy v angličtine, tak Paper Towns sú dobrou voľbou. Angličtina nie je veľmi náročná a pokiaľ príbeh poznáte v zmysle, že ste to už napríklad čítali v preklade alebo ste videli film, tak by nemal byť žiadny problém. Ja som si čítanie užila a ako som už zrejme spomínala aj v predchádzajúcich recenziách... Najlepšia rada, ktorej sa držím a pomáha mi, je neprekladať si každé slovíčko, ktorému nerozumiem. Skrátka čítam ďalej a význam pochopím z celku :).

“As long as we don't die, this is gonna be one hell of a story.”

streda, 25. októbra 2017

Keď objavíš nečakane... | Osem hôr

 Originálny názov: Le otto montagne
Autor: Paolo Cognetti
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: ODEON
Rok vydania: 2017
Počet strán: 248

„Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa; je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom.“

Pietro je chlapec z mesta, plachý a samotár. Jeho matka pracuje ako zdravotná asistentka v poradni na okraji Milána. Otec je chemik vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž, ktorý sa každý večer vracia domov plný hnevu. Pietrových rodičov spája spoločná vášeň: spoznali sa v horách, zamilovali sa do seba v horách, v horách, na úpätí Troch lavaredských štítov, sa dokonca zobrali. Hory ich navždy spojili aj počas prežitej tragédie a súčasné Miláno ich napĺňa len ľútosťou a nostalgiou. Keď na úpätí hor¬s¬kého masívu Monte Rosa objavia dedinku Grana, cítia, že tu nájdu pokoj pre svoju dušu. Pietro tu trávi všetky letá a práve tu sa aj spriatelí s rovesníkom Brunom. Tak sa začínajú ich roky bádania a objavovania medzi opustenými domami, mlynom a strmými horskými chodníkmi. V tom období Pietro začína chodiť na túry aj so svojím otcom, čo bolo „asi to jediné, čo kedy od neho dostal a čo sa najviac podobalo na vzdelanie“. Pretože hory sú poznanie, pravý spôsob života, Pietrovo ozajstné dedičstvo – a to ho aj po dlhých rokoch odlúčenia opäť zblíži s Brunom.
Osem hôr je príbeh o priateľstve medzi dvomi chlapcami, neskôr medzi dvomi úplne odlišnými mužmi – dobrodružná cesta zložená z útekov a pokusov o návrat k ustavičnému hľadaniu cesty k sebapoznaniu.

...

Veľmi, ale naozaj veľmi som váhala, keď som si vyberala príbeh Osem hôr spomedzi noviniek Ikaru. Knižky z edície Odeon mám rada, no dá sa pri nich ľahko popáliť. Zväčša to nie sú knihy pri ktorých by si vaša myseľ mohla oddýchnuť a buď si ich skrátka zamilujete alebo to nefunguje a vy s tým nemôžete nič urobiť. V poslednom čase nemám ľahké čitateľské obdobie a tak by mi nejakým spôsobom ťažšie čítanie asi nepadlo moc dobre. Váhala som, uvažovala... No niečo ma v tomto prípade neskutočne lákalo a našepkávalo mi, aby som to riskla. Turistika nie je môj obor, no i tak som cítila akýsi prísľub, že táto kniha mi môže dať niečo viac.

A dala. Už dlho som sa nestretla s tak výborným štýlom písania. Autor si ma získal už od úplného začiatku. Po prvej vete sa mi v hlave odvíjal "film" a prežívala som príbeh, ktorý mi bol cudzí, netypický, no užívala som si každý jeden úsek. Popravde ani neviem, ako by som vám slovami popísala jeho písanie. Je to ten typ, kedy už od začiatku viete, že ste sa stretli s majstrom slova. Človek od ktorého by ste chceli počúvať príbehy za chladných nocí a nezáleží na tom, či by išlo o desivé historky alebo jednoduché spomienky z detstva, príbehy zo života. Všetkým slovám vie dať váhu a riadky, ktoré píše majú život. Celý jeho život a skúsenosti dokázal dokonale zachytiť, oživiť spomienky a preniesť ich k čitateľom.

Spočiatku autor popisuje svoje detstvo a počiatok silného priateľstva. Bruno čoskoro spoznáva kamaráta Pietra, ktorý je v mnohých smeroch celkom odlišný, no medzi chlapcami sa zrodí priateľstvo, ktoré nezničí, ani diaľka, odlúčenie, či roky. Spoločne dospievajú a učia jeden druhého množstvo vecí. V pokoji môžeme sledovať situáciu aj v rodine Bruna. Je vidieť, že autor mal veľmi zlváštny vzťah k svojmu otcovi, ktorý sa snažil chápať snáď po celý zvyšok života. Jeho otec bol preňho záhadou o ktorej vedel jedinú vec a to lásku k horám. 

Osem hôr nie je typickou knižkou. Aspoň pre mňa nie... Nikdy by som nečakala, že mi príbeh ponukne tak veľa. Je ťažké popísať, aké krásy sa ukrývajú medzi týmito stránkami. Po celý čas príbeh popisuje iba bežný život. Nič viac, nič menej, no od Paula by ma pravdepodobne bavilo a držalo v "zažratí" do čítania pravdepodobne aj čítanie telefónneho zoznamu. Od neho by som skrátka dokázala prečítať čokoľvek. Želám si viac kníh, ako je táto, avšak cítim, že žiadna nedokáže docieliť atmosféru a autentickosť, ktorou ovplýva dielo Cognettiho. Knižku vám môžem naozaj len a len odporúčam. Zažijete pri nej úsmevné chvíle, oddýchnete si, prídete na iné myšlienky a skutočne sa zamyslíte nad vecami, ktoré sú významné, ale aj nie... Za prečítanie určite stojí.
Som neskutočne šťastná, že ten malý hlások v mojej hlave zvíťazil a dala som tomu šancu. Prišla by som o veľa.


Moje hodnotenie:

utorok, 24. októbra 2017

Prefíkané bájky / John & Caitlin Matthews

Originálny názov: Trick of the Tale
Autori: John Matthews, Caitlin Matthews
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: Stonožka
Rok vydania: 2017
Počet strán: 96

Objavte svojrázny svet prefíkancov, prešibaných zvierat, ktoré svojimi schopnosťami a trikmi balamutia ostatné zvieratá okolo seba, aby tým samy niečo získali. Niekedy vyhrajú, inokedy im zas ostatní prejdú cez rozum, no musíte sa mať vždy na pozore pred ich šibalstvami. Každý z týchto príbehov, zozbieraných zo všetkých kútov sveta, oživujú pozoruhodné ilustrácie Tomislava Tomića, prekypujúce humorom a prepracovanými detailmi.

Iba ťažko viem slovami vysvetliť prečo som si naposledy vybrala z dielne Ikaru knižku bájok. Možno som si spomenula na dávne časy, kedy som ako dieťa hltala príbehy zvierat, ktoré ma vždy niečo naučili a nad ktorými som sa musela zamýšľať. Vždy som si svietila v noci lampičkou, pretože som už dávno mala spať, no príbehy a osudy zvierat ma zaujímali natoľko, že som si toto pravidlo veselo porušovala každú jednu noc.


Keď som v ponuke od Ikaru zazrela túto knižku, pocítila som náhlu potrebu prečítať si ju. Páčili sa mi ilustrácie a povedala som si, že tým nemôžem nič stratiť. Vnímala som to, ako dobrý nápad, pretože dostala som akoby šancu oddýchnuť si od ťažkých románov, či čohokoľvek iného a áno... vrátiť sa do detských čias. Mnohé bájky sú skutočne krásne a myslím si, že človeku neuškodia, ani v dospelosti. Bola som zvedavá, čo mi prinesú spomínané, nové Prefíkané bájky.

Asi to nebudem moc naťahovať... Spočiatku som bola celkom spokojná. Na tvári mi pohrával úsmev a bolo to jednoducho fajn. Páčilo sa mi, že každá bájka je niečim špecifická pre určitú oblasť/krajinu a tak môžete zistiť pôvody príbehov. To vnímam, ako veľké plus.
Problém je v tom, že čím ďalej som čítala, tým menej sa mi samotné bájky páčili. Ku koncu som sa musela do čítania nútiť a celkovo to pre mňa nebolo nejakým spôsobom zaujímavé. Neviem možno je to aj vekom. Možno bolo hlúpe čakať, že sa mi budú bájky páčiť rovnako, ako v detstve, no mám pocit, že to nie je úplne tým.

Samozrejme našli sa tam aj veľmi pekné príbehy. Zaujímavé a poučné, no mnohé mi jednoducho nesadli. Chcem však povedať, že toto je čisto iba môj názor a som presvedčená o tom, že každý človek ich bude vnímať inak. Predovšetkým sú to príbehy určené mladším čitateľom a tam by nemal byť žiadny problém. Je to niečo iné, originálne... Mnohé bájky sa ani neponášali na také tie typické s ktorými sa zvykneme stretnúť zvyčajne. A klamala by som keby poviem, že v knihe neboli prekrásne ilustrácie. Doslova to bola radosť dívať sa.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie: